Konopná živica je spotrebiteľmi využívaná po mnoho storočí. V dvadsiatom sa jej výroba sústreďovala predovšetkým na oblasť Kašmíru, Afganistanu, rovnako tak aj Indie, Sýrie, Grécku, Turecku a Nepálu, ktorí sa postupne stali hlavými producentmi a exportérmi.

Neskôr v 60. rokoch sa objavil ďalší „hráč“ – Maroko, ktorý okamžite prebral časť zákazníkov a vlastne zmenil podmienky výroby i produkcie.

PREČÍTAJTE SI: Marihuana a extáza na vzostupe. Z festivalov sa dostali do bežného života mladých

Obľúbená droga

Hašiš je v Európe dlhšiu dobu obľúbenou drogou. V malom meradle sa po starom kontinente distribuoval už začiatkom 20. storočia. Tzv. vo veľkom sa začal dostávať k masám na konci 60. rokov a potom aj v 70., bol dodávaný z Pakistanu, ku ktorému sa krátko na to pridali aj Afganistan a Libanon.

Situácia sa zmenila počas vojnových konfliktov v Libanone (1975 – 91) a Afganistane (1979 – 89), na vyše pätnásť rokov sa tak tradiční dodávatelia odstavili a situáciu vo svoj prospech výborne využilo práve Maroko.

Marocký hašiš síce nespĺňal nároky na najvyššiu kvalitu, ale ani to mu nezabránilo vytvoriť si na európskom trhu monopol.

Na začiatku nového tisícročia sa ale prax opäť menila, v samotnej Európe sa zvýšila produkcia konope, paradoxne sa však zmenšil trh ako taký. Maročania síce nové pomery ustáli a z pravdepodobne najvýnosnejšieho a najziskovejšieho trhu na svete vyšli ako víťazi, nie však ako úplní, keďže posledné roky zaznamenávajú vo všetkých ohľadoch výrazné straty.

Aktuálne pomery už ale hovoria o jednoznačnej hospodárskej súťaži, veľa do celkového obrazu má čo povedať ekonomická situácia na starom kontinente.

HAŠIŠ

Tzv. konopná živica, alebo aj hašiš je prírodný produkt, ktorý sa získava oddelením a lisovaním živice ženskej rastliny konope.

Metód je síce viac, ale konopná živica sa väčšinou vyrába ručne trením, alebo potom preosievaním.

Veľa záleží aj na zručnostiach a starostlivosti výrobcov, pretože nie je ojedinelým, že celkový produkt môže byť nedostatočným zaobchádzaním kontaminovaný rôznym množstvom nečistôt a rastlinných fragmentov. Líši sa potom vzhľadom, textúrou, vôňou a potenciálom.

Je zvykom, že celkovú podobu produktu dotvárajú aj prímesi, čo sa prejavuje na hmotnosti a vzhľade.

Miliardový obchod

Ako informuje Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), pestovanie a distribúcia konopných produktov je lukratívnym biznisom, európska spotrebiteľská základňa je veľká, počíta stovky tisícov zákazníkov.

Podľa štatistických zistení vyše 83 miliónov Európanov vo veku 15 až 64 rokov aspoň raz v živote vyskúšalo kanabis. Inak povedané, aspoň raz si potiahlo z marihuanovej či hašišovej cigarety, alebo konope užili v inej podobe (jedlo, alkohol).

Prieskum ukázal aj to, že droga je rozšírená hlavne medzi mladými a dospelými v rozmedzí 15 až 34 rokov, odhaduje sa, že v Európskej únii si kanabis denne dopraje vyše tri milióny ľudí.

Napríklad v samotnej EÚ sa v roku 2013 spotrebovalo približne 647 ton konope (bylina) a 641 hašišu, čo pestovateľom a distribútorom vynieslo 9,3 mld. eur.

Pri tak obrovských ziskoch je potom úplne zrejmé, že o tento obchod majú záujem najrôznejšie skupiny, prekvitá organizovaný zločin, dá sa povedať, že dovoz konopnej živice má vo svojich rukách.

Najväčšie množstvo hašišu sa každý rok objavuje v Španielsku, ktoré s Marokom ako vývozcom spája obchodná trasa. Pyrenejský polostrov je akýmsi vstupným bodom, odkiaľ sa konope dostáva na celý kontinent.

Významnými distribučnými centrami sú potom Holandsko a Belgicko, odtiaľ sa droga postupne dostáva do ďalších krajín patriacich do EÚ, ďalej do Ruska, Bieloruska i severských krajín, kde významnú rolu hrá Dánsko.

PREČÍTAJTE SI: Do šiat spred stáročí sa už nezmestíme. Slovenky patria medzi najvyššie na svete

Lukratívny biznis

V roku 2014 sa v Európskej únii „zachytilo“ zhruba 574 ton hašišu, z čoho plynie odhad, že sa ročne do jej členských krajín vyvezie až 1200 ton.

Až 92 % dodávateľov pritom nepochádza zo starého kontinentu, informácie zozbierané v rokoch 2008 až 2010 potom hovoria, že najčastejším zdrojom, ako sa dostať ku kanabisovej živici, je spomínané Maroko. Čísla sa potvrdili aj v 2014.

V tejto severofarickej krajine sa teda tešia líderskému postaveniu na trhu, v poslednom desaťročí ale aj tu výrazne klesla výroba (konope až o 65 a hašiš dokonca o 75%!), naopak tá sa o čosi zlepšila v Afganistane a Libanone.

Markantne sa znížila aj plocha, na ktorej sa konope pestuje. V pohorí Rif, kde dlhé roky boli výborné podmienky a plantáže sa rozrastali, sa celková plocha pestovaného konope znížila zo 134 000 hektárov, na niečo vyše 47 000 a to za desaťročie od 2003 do 2013.

PREČÍTAJTE SI: Rastú alebo nerastú? Hlavná sezóna ešte len príde, ale už teraz sa košíky plnia

Reálne problémy

Pochopiteľne klesla aj výroba, z odhadovaných vyše 3 000 ton na výrazne nižších 760, čo je údaj z roku 2015. K dôvodom poklesu treba zarátať aj činnosť polície, celkovo sa príslušným orgánom darí každoročne zadržiavať viac zásielok, distribúcia konope a jej produktov sa markantne znížila, kľúčové tranzitné krajiny ako sú Alžírsko a Španielsko sú čoraz lepšie strážené.

Napríklad trasa pozdĺž severnej Afriky nasmerovaná do Egypta ako výborného koncového zákazníka je pravidelne monitorovaná, pričom sa príslušným orgánom podarilo zadržať zásielky v hodnote desiatok miliónov eur.

Problémom, ktorý Maroko trápi, resp. má dopad na dopyt po produkte, je aj tvar hašiša. Ten sa za posledné roky zmenil. Čo ale distribútorského lídra trápi asi najviac je fakt, že jeho ceny sa v priebehu doby nemenia, zatiaľ čo sa na európskom trhu objavujú aj produkty, ktoré obsahujú výrazne menej (8%, marocký hašiš má až 20, pozn.) tetrahydrokana­binolu (THC), za to ich cena je nižšia a tým pádom sú žiadanejšie.

Maročania sa so zmenenými podmienkami snažia vyrovnať aj pestovaním nových hybridných odnoží, ktoré poskytujú tri až päťkrát vyšší obsah živice, čo môže byť podľa odhadov odborníkov dôvodom, prečo sa aj výrazne znížila plocha, na ktorej sa konope pestuje.

V praxi teda tento hlavný distribútor roky ponúka nekvalitnejší materiál a práve filozofia, ktorú začal raziť pred desiatkami rokov ho teraz, po zmene pravidiel na trhu a požiadaviek zákazníkov, začína dobiehať. V súvislosti so skôr uvedeným je ale prioritným problémom naozaj cena.

Posun. Hašiš si môže vyrobiť každý

Strata na príjmoch je spôsobuje aj posun technológií bežným ľuďom. Nadšenci si, takpovediac sami môžu vyrobiť hašiš a to za pomoci využitia odborných extrakčných techník ako je extrakčné zariadenie na báze vody alebo ľadu. To si je v dnešnej dobe dokonca možné zakúpiť na internete.

Síce sa nepredpokladá, že by Maroko malo svoje postavenie v najbližších rokoch stratiť, jeho produkcia a tým pádom aj príjmy ale budú aj naďalej klesať. Logicky sa už ozvali hlasy, že by malo svoje aktivity nasmerovať inam, Európa sa totiž stáva v tomto smere čoraz viac nezávislejšou, nárast dostupnosti rastlín konope i prítomnosť technológií na jej spracovanie menia pravidlá.