Hudobník Igor Suriak (23) za dredami ukrýva citlivú dušu: Robota ma jednoducho baví a viem prečo!
Iččko, ako ho všetci volajú, pochádza z Cinobane. Za jeho neprehliadnuteľným zjavom sa ukrýva duša hudobníka, ale baví ho aj práca s deťmi. Venuje sa hudbe, tetovaniu, sociálnej práci. Hudobne sa podieľa na rôznych celoslovenských projektoch.
Vo svojom mladom veku, tento muzikant už vo svojej hudobnej kariére stojí za mnohými zaujímavými projektami.
Je autorom hudby aj textu spoločnej skladby účastníkov celoslovenského podujatia Rómsky hlások. Hudobne sa podieľa na celoslovenskom projekte „Zelená škola“. Je autorom hymny športového klubu v Cinobani, futbalového klubu v Tomášovciach, či volejbalového klubu v Poltári. Má za sebou množstvo koncertov po celom Slovensku.
Napriek tomu tento skromný hudobník netúži po sláve. „Nechcem byť slávny. Robím to len pre kamarátov, blízkych, rodinu, pre Boha,“ hovorí.
Hudbe sa Iččko venuje už od útleho detstva. Ako sám hovorí, odrazový mostík, ktorý ho nasmeroval k hudbe bola jeho vlastná výroba hudobného nástroja. „Ako krpec som skúšal rôzne stavby hudobného nástroja, ale taký najlepší bol vlastnoručne urobený prototyp jednostrunového nástroja. Skladal sa zo špagátu a papeku.Tvar nástroja pripomínajúci luk bol fakt dobrý detský hudobný nástroj.“
Prvá gitara
Ako päť ročný po prvý krát držal gitaru. „Bola to stará, žltá, plechovozleznejúca španielka,“ spomína na svoj prvý skutočný nástroj. „Od vtedy môj život začal naberať obrátky. Po dlhých bojoch medzi mnou a mojimi prstami som sa naučil Metallicu – Nothing else mathers. Myslel som si v tej chvíli, že som kráľ rock and rollu.“ dodáva.
Od vtedy mu rukami prešlo množstvo nástrojov.
„Zistil som, že hra na hrncoch, pohároch, umelých fľašiach mi ide veľmi dobre. Cítil som v sebe rytmus a potreboval som nejako sám sebe dokázať, že nie je až také ťažké hrať na bicích. Po čase prišla elektrická gitara, bass gitara, keyboard.“ Neskôr vyskúšal aj bongo a kachon.
Svoj voľný čas trávi v nahrávacom štúdiu. Vyrába hudobné podklady, nahráva vokály, hudobné nástroje, hrá sa so zvukom. „Mojim plánom do budúcna je robiť čo ma baví a ľudom rozdávať pozitívnu energiu.“
Chcel byť elektrikárom
V útlom detstve sa túžil stať elektrikárom. Dnes robí hudbu, skladá texty, spieva, rapuje, tancuje, príležitostne tetuje, venuje sa deťom ako sociálny pracovník. Pri svojej tvorbe sa necháva inšpirovať životom, láskou, okolitým svetom. Jeho texty piesní sú o hodnotách, bežnom živote.
„Bavilo ma rozoberať elektroniku a z gumapušky strieľať súčiastky. Teraz už nechcem byť niekým alebo niečím. Mám svoju rodinu, priateľov, prácu a nič mi nechýba. Chcem len robiť ľudí šťastnými a ukázať im prečo žiť život na plno.“
Najviac si vo svojom živote váži starú mamu. „Pri pohľade na ňu dostávam chuť žiť a byť ako ona,“ prezrádza tento skromný mladý muž.
Keby mal pre niekoho napísať pieseň, venoval by ju svojim rodičom. „Že im ďakujem za život a nikdy sa na nich nebudem hnevať, že všetko bremeno musela zvládnuť starká,“ vyznáva sa na záver mladý talentovaný umelec.
