Indiánska noc v Hertníku
Chceli by ste sa stať naozajstnými indiánmi a neviete ako na to?
HERTNÍK. Nech sa páči, zavítajte k nám do Základnej školy s Materskou školou v Hertníku. Naši žiaci I. stupňa vám poradia. Oni sa totiž pravými indiánmi stali len nedávno. Posledný májový týždeň u nás v škole vrcholili prípravy na oslavu Medzinárodného dňa detí. Tentoraz sme sa ale rozhodli, že to nebude len DEŇ detí, ale rovno DEŇ aj NOC. Presnejšie povedané INDIÁNSKA NOC.
Noc Indiánov
A tak sme už niekoľko dní predtým usilovne pracovali a pripravovali všetko, čo taký Indián potrebuje. Vyrábali sme si indiánske čelenky s pierkami, „nebezpečné“ tomahawky, všakovaké netradičné hudobné nástroje, ručne strúhali luky a šípy, či maľovali tričká pestrými indiánskymi vzormi. Aby sme našu dlho očakávanú indiánsku noc prežili tak, ako sa patrí. Po náročných prípravách nastal vytúžený podvečer 2. júna, kedy sa tridsať nedočkavých malých odvážlivcov a ich tri ešte nedočkavejšie náčelníčky stretli s plnou výbavou pred bránou školy. Na tvárach široké úsmevy, v očiach šibalské netrpezlivé ohníčky a slniečko ešte vysoko. Čo viac sme si mohli želať? Indiánska noc sa mohla začať.
O Indiánoch sme už čo-to vedeli. Že pochádzajú z Ameriky, žijú v típí, nosia ozdoby z vtáčieho peria, že sú to odvážni bojovníci a že vedia obratne narábať s lukom i sekerou. A najmä, že sú známi svojou čestnosťou, pracovitosťou a odvahou. Práve skúška odvahy bola prvou podmienkou, ktorú musel každý, kto sa chcel stať Indiánom, aj splniť. A všetci si počínali naozaj skvele! Hravo zvládli plazenie na nebezpečnom území, triafanie koristi, prechádzanie lavičkou ponad búrlivú rieku, či predieranie sa zamotanou pavučinou.
Skúška odvahy
Po splnenej prvej úlohe sme si pochutnali na fantastickej pizzi a nabrali sily na ďalšie súperenia. Už rozdelení do skupín sme po krátkej príprave všetkým predstavili svoj kmeň, totem i bojový pokrik. A to už sa v okolí školy rozliehal smiech, veselý spev i mohutné povzbudzovanie. Zasúťažili sme si v skákaní vo vreci i nosení vody do polievky pre hladných indiánov. A keďže pravý indián by mal byť aj vzdelaný, riešili sme aj kvíz, vyskúšali sa v indiánskej matematike, či angličtine. No naozajstná skúška odvahy prišla až v podobe nočnej výpravy, počas ktorej sme hľadali náčelníčku nášho tábora. Uniesol ju susedný indiánsky kmeň. Vybavení baterkami, síce s malou dušičkou, ale s veľkým odhodlaním, sme sa po skupinkách vydali do tmavej noci. Mnohým strach nedovolil povedať ani len slovko, ale bez splnenia tejto poslednej úlohy sme sa indiánmi stať nemohli.
Nasledovali zašifrované odkazy, tajné správy i hádanky. Skoro po hodine hľadania sa nám podarilo náčelníčku oslobodiť. To bolo radosti a oslavovania! Konečne mohlo nasledovať vyhodnotenie, pasovanie za pravých indiánov i polnočná diskotéka. Uvedomili sme si, že byť pravým Indiánom vôbec nie je jednoduché. Tak, ako nie je jednoduché byť dobrým a správnym človekom, kamarátom, pomocníkom, bratom, sestrou. Je na to treba odhodlanie, pochopenie pre druhého, podanie pomocnej ruky, či len dobré a láskavé slovo povedané v pravý čas. A v tom sme sa, verím, aspoň trochu zdokonalili. Naše skvelé nočné dobrodružstvo dopadlo teda na výbornú. Hlavne vďaka super partii, ktorá to vie roztočiť vždy, keď je treba. Ďakujeme, deťúrence, boli ste úžasné.