Inflácia ukrajuje z úspor aj výplat! Analytici vysvetľujú, ČO nás čaká do konca roka
Septembrová inflácia na Slovensku zostala na úrovni 3,1 %, no za týmto číslom sa skrýva rozdielny vývoj cien.
Potraviny boli medziročne lacnejšie, motoristom však výrazne stúpli náklady na tankovanie a drahšie energie sa premietli aj do výdavkov na bývanie. Analytici upozorňujú, že hoci bol doterajší vývoj inflácie v tomto roku priaznivejší, než sa očakávalo, ďalšie zdražovanie môžu podporiť ceny energií a postupné odznievanie zlacňovania potravín.
Pod priemerom eurozóny
Podľa údajov Štatistického úradu SR, ktoré vo svojom komentári rozobrala analytička Wood & Company Eva Sadovská, spotrebiteľské ceny v septembri medziročne vzrástli o 3,1 %, rovnako ako v auguste. Išlo o druhé najnižšie tempo zdražovania od začiatku roka 2025. Medzimesačne sa ceny zvýšili o 0,2 %. Analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš zároveň upozornil, že slovenská inflácia zostala pod priemerom eurozóny, kde sa podľa predbežných údajov medziročný rast cien zrýchlil na 3,8 %.
Najvýraznejšie sa na zmiernení celkovej inflácie podieľali potraviny.
V septembri boli medziročne lacnejšie o viac ako tri percentá. Naopak, doprava zdražela o 9,1 % a bývanie s energiami o 7,8 %. Pohonné hmoty boli medziročne drahšie o 22,2 % a ceny energií v oblasti bývania vzrástli o 11,1 %.
Rozdiel sa maže
Rozdiely sa dajú ukázať aj na bežných výdavkoch domácností. Ako ilustruje Sadovská, nákup potravín, ktorý pred rokom stál 100 eur, by pri septembrových cenách vyšiel približne na 96,80 eura. Naopak, ak motorista pred rokom minul na tankovanie 50 eur, pri rovnakom množstve paliva by teraz zaplatil približne 61,10 eura. Lacnejšie potraviny tak pomáhajú tlmiť celkový rast cien, no vyššie náklady na palivá a energie časť tejto úľavy vymazávajú.
Čo nám hrozí?
Podľa Kočiša zostáva rast cien služieb ďalším zdrojom inflačných tlakov, keďže podniky naďalej čelia vyšším mzdovým a prevádzkovým nákladom. V nasledujúcich mesiacoch môže byť dôležitý najmä vývoj cien ropy a zemného plynu. Ich zdraženie sa totiž nemusí prejaviť len pri tankovaní či účtoch za energie, ale postupne aj v nákladoch na dopravu, výrobu tovarov a poskytovanie služieb. Pri potravinách analytik očakáva, že priaznivý vplyv ich medziročného zlacňovania bude postupne slabnúť. Rizikom sú najmä nepriaznivé počasie, slabšia úroda a vysoké ceny vstupov vrátane hnojív.
Kočiš zároveň konštatuje, že inflácia sa v roku 2026 zatiaľ vyvíjala priaznivejšie, než sa pôvodne očakávalo, predovšetkým vďaka lacnejším potravinám. Slovenská sporiteľňa predpokladá, že priemerná inflácia za celý rok dosiahne približne 3,7 % a v roku 2027 sa zmierni smerom k 3 %. Ak sa v závere roka výraznejšie neprejavia ďalšie inflačné tlaky, tohtoročný výsledok by mohol byť o 0,1 až 0,2 percentuálneho bodu nižší, než banka aktuálne očakáva.
Výhľad na budúci rok pritom počíta s pokračovaním rozsiahlej regulácie cien energií pre domácnosti, ktorá by mala zmierňovať dosah vysokých cien energetických komodít. Eva Sadovská odhaduje priemernú infláciu za rok 2026 na približne 3,5 %. Ide teda o mierne odlišné prognózy oboch analytikov.
Nie je to jednoznačné
To, ako sa ceny vyvíjajú, je dôležité nielen pri každodenných nákupoch, ale aj pri hodnotení príjmov domácností. Ak mzdy rastú pomalšie než ceny, ľudia si za svoj zárobok môžu kúpiť menej. Ak rastú rýchlejšie, ich kúpna sila sa zvyšuje. Sadovská pripomína, že po výraznom reálnom poklese miezd počas vysokej inflácie v rokoch 2022 a 2023 prišlo v rokoch 2024 a 2025 zlepšenie. V tomto roku však už vývoj nie je taký jednoznačný.
V prvom štvrťroku 2026 sa nominálne mzdy na Slovensku medziročne zvýšili o 6,1 % a po zohľadnení inflácie reálne vzrástli o 2,3 %. V druhom štvrťroku bol nominálny rast pomalší, na úrovni 3,2 %, pričom reálne mzdy klesli o 0,5 %. Za prvý polrok tak nominálne platy stúpli o 4,6 %, ale ich reálny rast dosiahol iba 0,9 %. Ak sa priemerná inflácia za celý rok priblíži k odhadu analytičky na úrovni 3,5 %, priestor na výraznejšie zvýšenie kúpnej sily zamestnancov bude obmedzený. Výsledok bude závisieť aj od toho, ako sa budú vyvíjať mzdy v zostávajúcich mesiacoch.
Inflácia zároveň znižuje reálnu hodnotu peňazí, ktoré domácnosti držia na bankových účtoch. Ak úspory prinášajú nižší úrok, než je tempo rastu cien, ich majiteľ si za ne časom kúpi menej tovarov a služieb, hoci nominálna suma na účte zostáva rovnaká.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné