Jablone v ekosade v Selenči už začínajú rodiť

BRATISLAVA 26. mája (WEBNOVINY) – Napriek silným mrazom, ktoré zasiahli Vojvodinu túto zimu, sa jabloniam v ekosade darí dobre. Vďaka prostriedkom Slovak Aid vznikol v minulom roku v Selenči vôbec prvý ekosad v Srbsku, na stromoch sa už objavujú plody. V zime mali pritom vo Vojvodine pre ľadový vzduch zo Sibíri takmer –30 °C. Menší problém mali aj s hmyzom, aj táto pohroma je však už zažehnaná. Ako pre SITA povedal predseda Združenia pestovateľov a občanov Zdravo Organic v Selenči Jozef Gašparovski, sadu sa darí dobre. Celý projekt stál vyše 100-tisíc eur a skončil sa vlani.

Sad je oplotený, sú v ňom zavlažovacie zariadenia aj protiľadovcová ochrana. Na šesťhektárovom pozemku rastú jablone odrody, ktorá je vhodná pre spracovanie v konzervárni. Chcú pestovať aj hurmikaki a tradičné staré odrody broskýň, marhúľ, slív aj jabloní, ktoré sa v tomto regióne pestovali a sú odolné. Hurmikaki je veľmi atraktívna plodina, ktorá dobre rodí a tieto podmienky sú pre ňu vhodné, navyše nevyžaduje chemickú ochranu, takže je optimálna pre ekologické poľnohospodárstvo.

Reklama

Doteraz dovážali jablká z okolia a ekologické zo slovenských Ostratíc a tiež zo Srbska. Problém Srbska nie je v tom, že by nerobili ekologické poľnohospodárstvo, ale nemajú kontrolný orgán, ktorý by bol akreditovaný pre Európsku úniu. Produkt teda museli nechať akreditovať v členských krajinách EÚ, čo ho enormne predražilo. Takýto orgán vznikne vďaka inému projektu Slovak Aid. Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Srbsku vybuduje systém ekologickej poľnohospodárskej výroby na európskej úrovni.

Cieľom projektu je vytvoriť modelový biosad s ovocnými stromami, viničom a zeleninou. Projekt zavedenia ekologickej produkcie a vytvorenie modelového ekologického sadu v Selenči vznikol ako idea na podporu predchádzajúcich aktivít, keď Slováci zvyšovali hygienické štandardy v konzervárni. Výrobcovia chceli robiť ekologické potraviny a rozhodli sa sami si ekologicky pestovať suroviny. Po diskusii nakoniec vznikla myšlienka nerobiť ten sad len účelovo, ale urobiť ho ako modelový. Je modelovým sadom pre celú krajinu.

V rámci ekologickej výroby je v Selenči aj chladiareň, kde skladujú ovocie a zeleninu, a konzerváreň. V konzervárni vyrábajú najmä ekologické šťavy – okrem jablkovej aj cviklovú a mrkvovú. Konzerváreň pomohli tiež zmodernizovať Slováci. Asi pred dvoma rokmi sa skončil projekt zameraný na zlepšenie hygienických podmienok v konzervárni a dosiahnutie európskych štandardov. Slováci teda nekupovali technológie a z celej konzervárne slovenský vklad predstavuje asi dve až tri percentá. Pomohlo to však najmä v tom, že konzerváreň bez problémov dostala európsky certifikát. Projekt bol financovaný z prostriedkov Slovak Aid ešte vtedy, keď fungoval Fond Bratislava-Belehrad. Vklad do projektu bol približne na rovnakej úrovni ako najnovší projekt ekosadu.

„Táto spolupráca so Slovenskou republikou a tieto pomoci, ktoré Slovenská republika dáva Srbsku, sú výborným spôsobom pomáhania srbskému hospodárstvu,“ tvrdí Gašparovski. Do budúcnosti by sa chceli uchádzať o ďalšie prostriedky z grantov Slovak Aid. Gašparovski totiž tvrdí, že peniaze nešli nikomu do vrecka, ale sú na poli, kde ich každý vidí a každého aj pozýva prísť pozrieť sa do sadu.

SITA