Je elektromobilita v OHROZENÍ? Európe KLESÁ dovoz kľúčových surovín!

Budúcnosť európskej elektromobility sa nezačína na montážnej linke, ale pri surovinách.

Dôležité suroviny

Ako upozorňuje analytička Klubu 500 Diana Motúzová, rozhodujúcim faktorom nie je samotná výrobná kapacita, ale prístup k lítiu, grafitu, kobaltu či niklu. Práve tieto materiály určujú, či sa ambície Európy v oblasti batérií a elektromobilov pretavia do reálnej produkcie. „Podpis strategického partnerstva však automaticky neznamená istotu dodávok. A oficiálne dáta naznačujú, že medzi politickým rámcom a obchodnou realitou pretrváva výrazná medzera,“ konštatuje Motúzová.

Pokles dovozu

Kritické a strategické suroviny sú základom moderného priemyslu, digitálnych technológií aj energetickej transformácie. Bez nich nie je možné vyrábať batérie, elektromobily, veterné turbíny, polovodiče ani obranné technológie. Ich ťažba a spracovanie sú však geograficky koncentrované v obmedzenom počte krajín, čo zvyšuje riziko závislosti a narušenia dodávateľských reťazcov. Európska únia preto buduje strategické partnerstvá s cieľom diverzifikovať zdroje a stabilizovať obchodné toky. Otázkou však podľa analytičky zostáva, do akej miery sa tieto dohody reálne premietajú do posilnenia dodávok.

Údaje, na ktoré poukazuje Európsky dvor audítorov, naznačujú, že medzi rokmi 2020 až 2024 sa očakávaný stabilizačný efekt zatiaľ nedostavil. Práve pri obchode s krajinami, s ktorými má EÚ uzavreté dohody o spolupráci, nastal pri viacerých kľúčových komoditách pokles dovozu. Namiesto posilnenia diverzifikácie tak v niektorých prípadoch je vidieť oslabenie obchodných tokov.

Poklesy sa týkajú najmä materiálov zásadných pre batériový hodnotový reťazec.

Výrazný prepad zaznamenali kobalt, grafit a lítium, teda tri základné vstupy do výroby lítium-iónových batérií, ako aj nikel a kremík. Keďže práve tieto suroviny tvoria technologické jadro elektromobilov a systémov skladovania energie, slabší dovoz z partnerských krajín poukazuje na pretrvávajúcu zraniteľnosť európskeho batériového ekosystému.

Dominantný hráč

Tento vývoj je podľa analytičky o to významnejší, že globálny trh s lítium-iónovými batériami v roku 2025 presiahol hodnotu 150 miliárd dolárov a jeho nasadenie je niekoľkonásobne vyššie než pred piatimi rokmi. Elektromobily dnes predstavujú viac než 70 percent celkového dopytu po batériách, pričom ich význam rastie aj v energetike, digitálnej infraštruktúre či obranných technológiách. Batérie sa tak stávajú základnou infraštruktúrou modernej ekonomiky. Výroba článkov a kľúčových komponentov však ostáva výrazne koncentrovaná, pričom dominantné postavenie si udržiava Čína. Európske továrne sú preto vo veľkej miere závislé od dovozu aktívnych materiálov a prekurzorov, čo zvyšuje strategické riziko práve v čase prudkého rastu dopytu.

Časť poklesu pri kobalte možno vysvetliť technologickým posunom smerom k batériám s nižším obsahom tejto suroviny. Tento trend však nevysvetľuje vývoj pri lítiu a grafite, ktoré zostávajú základnými komponentmi naprieč dominantnými technológiami. Práve tieto materiály preto predstavujú citlivý bod európskej elektromobility.

Ďalšie prepady

Oslabenie sa pritom netýka len batériových vstupov. Výrazný prepad zaznamenal aj horčík, kľúčový pre výrobu ľahkých zliatin v automobilovom a leteckom priemysle. Pokles sa dotkol aj kazivca, stroncia či céru využívaných v chemickom priemysle, elektronike a katalyzátoroch, ako aj vanádu a prvkov platinovej skupiny. Zasiahnutý je tak širší priemyselný a technologický základ Európy.

Celkový obraz podľa Motúzovej naznačuje, že samotné podpisovanie partnerstiev nestačí. Ak chce Európska únia naplniť ambície v oblasti elektromobility a budovania domáceho batériového priemyslu, musí popri diplomatických rámcoch zabezpečiť aj merateľné posilnenie obchodných tokov a investície do spracovania surovín a výroby aktívnych materiálov. Bez stabilného prístupu ku kritickým vstupom môže byť rast európskeho batériového ekosystému brzdený na začiatku hodnotového reťazca.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné