Jeden ZVYK vás predurčuje na ÚSPECH: Často sa spája s HANBOU, ale zbytočne
Hanbíte sa za to, že sa rozprávate sami so sebou? Nemusíte. Odborníci vám túto činnosť schvaľujú.
Na ľudí, ktorí sa rozprávajú sami so sebou, pozerá spoločnosť často pomedzi prsty. No samorozprávanie prináša množstvo výhod – pozitívne ovplyvňuje myslenie, vnímanie, zlepšuje výkon. Mnohí „samorozprávači“ nie sú blázni, niektorí odborníci spájajú samorozprávanie s vyšším IQ.
Rýchlejšie riešia problémy
Gary Lupyan, profesor psychológie na University of Wisconsin Madison tvrdí, že rozprávať sa nahlas so sebou je úplne normálne – a tiež potvrdzuje, že je prospešné. Informuje o tom Your Tango. Odborník uskutočnil niekoľko štúdií, ktorá sa venovala tomuto javu. Ako prebiehali a čo všetko zistil? Vedci vyzvali dobrovoľníkov, aby hľadali ukryté predmety na obrázkoch.
Tí účastníci, ktorí počas pozorovania vyslovili nahlas názov toho, čo hľadali, dokázali predmet nájsť oveľa rýchlejšie, ako keď tak neurobili.
„Vyslovenie hľadaného predmetu pomáha mysli udržiavať jeho vizuálny vzhľad aktívny. Teda, ak stratíte kľúče od auta, môže byť pre vás užitočné skandovať slovo: kľúče, kľúče, kľúče, počas toho ako ich budete hľadať v dome,“ ozrejmil Gary Lupyan.
Ako motivácia
No podľa profesora psychológie môže byť samorozprávanie aj veľmi motivujúce. V jednej štúdii opisuje, ako basketbalisti dosahovali lepšie výkony potom, čo sa počas zápasu rozprávali so sebou „povzbudzujúcim alebo inštruktážnym spôsobom.“ .
Samorozprávanie pomáha aj vtedy, keď potrebujete udržať pozornosť vo viacerých krokoch. „Jazyk je dobrý na sekvenovanie vecí. Pomáha ľuďom zostať pri úlohe a vedieť, kedy prepnúť,“ vysvetlil Gary Lupyan, profesor psychológie.
Kedy je to problém?
Existuje mnoho dôvodov, prečo sa ľudia môžu rozprávať sami so sebou. Ako pripomína portál WebMD môže to byť preto, lebo niektorí jedinci dokážu takýmto spôsobom vyriešiť lepšie svoje problémy alebo nakopnúť efektívnejšie svoju motiváciu. Pozor však na zvláštne hovorenie so sebou: „V niektorých prípadoch, keď ľudia hovoria sami so sebou nevyspytateľným alebo mrmlavým spôsobom, to môže znamenať, že trpia poruchou duševného zdravia. Tento typ rozprávania je možno skorým príznakom schizofrénie. Ak sa nelieči, môže sa zhoršiť.“
Tak či onak so sebou sa rozprávala aj taká vedecká kapacita, akou bol napríklad Albert Einstein – keď sa na niečo potreboval sústrediť, nadviazal rozhovor sám so sebou. Robíte to tiež?
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné