Eva Mikulová Futbal

FOTO: Katke z Čečejoviec učaroval futbal, po aktívnej kariére sa rozhodla trénovať deti

Katarína Chovancová je jedinou košickou trénerkou futbalu a jej snom je byť aktívna pri vytvorení slovenskej juniorskej ženskej futbalovej reprezentácii.

Ilustračný obrázok k článku FOTO: Katke z Čečejoviec učaroval futbal, po aktívnej kariére sa rozhodla trénovať deti
9
Galéria

Mladá, šikovná, talentovaná. Taká je Katarína Chovancová (27), pochádzajúca z Čečejoviec. Momentálne trénersky pôsobí v košickom klube CFT FA Benecol Košice. Na starosti má futbalovú prípravku detí. Sympatická Katarína nám prezradila ako sa k futbalu dostala a čím jej tento šport učaroval.

Ako sa žena dostane k futbalu?

Od mala som sa venovala viacerým športom, ale futbal bol vždy ich súčasťou. Keď som mala 12 rokov, spolužiak mi oznámil, že jeho otec sa chystá založiť aj žiacke družstvo v Čečejovciach, že bolo by fajn, ak by som sa pridala. Keďže v tom čase dievčenský futbal bolo ešte v podstate tabu, najmä na dedine, niektorí sa mi aj posmievali, no vášeň bola silnejšia. O dva roky neskôr som sa s chlapcami zúčastnila tábora pre futbalové talenty v Mlynčekoch, kde hlavným organizátorom a trénerom bol Peter Szénay, ktorý mi poskytol kontakt na prvoligový ženský futbalový klub TJ Olympia Košice.

V Olympii som pôsobila v dievčenskej kategórii približne tri roky. Klub, žiaľ, zanikol z dôvodu nedostatočných podmienok, väčšina spoluhráčok vtedy skončila s futbalom, pretože v blízkom okolí nebol žiaden ženský klub.

Nechcela som prestať, tak som prijala ponuku od v tom čase najlepšieho ženského klubu na východe – ŠK ŠTICH Humenné, kde som hrávala už v ženskej kategórii približne päť rokov.

Je zrejme náročné skĺbiť šport so školou, ako sa vám to podarilo?

Bolo to ťažké rozhodnutie, pretože som študovala druhý rok na Gymnáziu v Košiciach a kvôli pravidelnému dochádzaniu na tréningy, som musela zostať na internáte. Napriek tomu som sa po každom tréningu aj tak vracala do Košíc neskoro večer, niektoré sme trénovali naviac kvôli nominácii do širšieho kádra reprezentácie do 19 rokov, a z toho dôvodu som si neskôr musela vybaviť aj čiastočný individuálny študijný plán a učivo doháňať sama. Postupom času sa stále viac a viac prejavoval roztrhnutý väz v kolene. Ako 24 ročná som bola nadobro nútená predčasne skončiť s aktívnym futbalom kvôli plastike predného kríženého väzu.

Čím vám tento šport učaroval?

Futbal je krásna hra, ktorá dokáže zoceliť človeka fyzicky, ale aj psychicky. Ide o vytrvalosť, pevnú vôľu, tvorivosť ale aj spoločenské hodnoty ako priateľstvo, nádej, pochopenie, pomoc, ktoré nám pomáhajú aj v bežnom živote. Tak ako futbal, aj život je plný úspechov a pádov. Futbal poukazuje nato, že niekedy nielen cieľ, ale najmä cesta, ktorá vedie k cieľu je dôležitejšia, pretože počas nej sa formuje osobnosť a tak je to aj v živote. Preto stále hovorím, že nie futbal má byť úplným zmyslom života, no zmysel života je oveľa krajší vďaka futbalu. A to platí pri všetkých športoch, záujmoch.

Aké máte za sebou úspechy?

Z čias, kedy som hrávala za Olympiu, najväčším úspechom v kategórii žiačok bolo tretie miesto v I. lige žien a žiačok. V tom čase som bola aj najlepšou strelkyňou súťažného ročníka prvej ligy žiačok. Úspechov bolo viac najmä počas pôsobenia v Humennom. Získali sme niekoľko popredných umiestnení nielen na domácich, ale aj na zahraničných turnajoch. Ďalším úspechom bolo aj tretie miesto na ženských halových majstrovstvách Slovenska v Badíne počas hosťovania v klube FO AJAX Pakostov.

Rada spomínam na účasť na UMBRO CUPe – halovom turnaji žien v Brne. Tohto podujatia som sa zúčastnila ako hráčka výberu východného Slovenska. Najväčším vrcholom však bola nominácia do širšieho kádra reprezentácie do 19 rokov, ktorú sa mi nepodarilo dotiahnuť do úspešného konca kvôli už spomínanému dlhodobému zraneniu.

Ako ste sa dostali k trénovaniu?

Po približne ročnej "prestávke“ som si uvedomila, že bez futbalu sa mi žije veľmi ťažko a to aj napriek tomu, že som mala oveľa viacej voľného času pre seba. Rozhodla som sa, že aspoň rekreačne začnem viesť futbalový krúžok na ZŠ. Následne, pred rokom a pol ma oslovil Daniel Štuller – prezident a jeden zo zakladateľov centra futbalových talentov CFT Academy, či by som nechcela s nimi spolupracovať, keďže sa chystajú pôsobiť aj v Košiciach. Zatiaľ som absolvovala spoločne s trénermi CFT, školenie Coerver Coaching, neskôr mi napísal aj Erik Makó, či by som sa nechcela zúčastniť TOP TEAM tréningu dievčat v Prahe.

CFT v tom čase úzko spolupracovalo s FA Benecol Košice, takže neskôr sme dohodli skúšobne tréningy. Následne, keď sme si boli istí, že to pôjde, tak hneď ako to bolo možné, spravila som si trénerskú kvalifikáciu. Pre mňa osobne je vzdelanie veľmi dôležité, preto využívam aj ďalšie možnosti.

Futbal je mužský šport, čo vás na trénovaní baví?

Deti sú naša budúcnosť, a šport je skvelým prostriedkom pre formovanie osobnosti. Práve pri práci s deťmi je najkrajšie, že im odovzdávate vlastné športové skúsenosti, niekedy s nimi doslova žijete. Aj keď u najmenších je príprava tréningu náročnejšia je úžasné, keď vidíte, ako sa deti nevedia dočkať ďalšieho tréningu a s radosťou robia pokroky, pretože snažíme sa ich viesť, učiť zábavnou formou. Deti v tomto veku sú naozaj úprimné a my tréneri sme pre nich vzormi vo všetkom. Pri starších deťoch ma baví vysvetľovať kľučky detailnejšie a celkovo robiť intenzívnejšie tréningové jednotky.

Isteže, futbal sa hrá na góly, avšak od 6 do 12 rokov je dôležité zdokonaľovanie individuálnych zručností. Je to skvelý pocit vidieť, ako počas zápasu dokážu prekonať samých seba a namiesto odkopávania lopty sa neboja skúšať aj zložitejšie kľučky a nadviazať ďalšiu činnosť, ktorá je ukotvená v ,,pamäťovej stope“, pretože v tom spočíva rozdielovosť na ihrisku. Nie je to ľahká práca, je dôležité učiť sa najmä v praxi a cvičenia prispôsobiť hráčom.

Sú dni, kedy veľa premýšľam nad tréningami v jednotlivých kategóriách, nad deťmi, čo by som mohla spraviť inak, lepšie, či som niečo nezanedbala a podobne. No vtedy vždy si spomeniem na slová svojho šeftrénera Reného Babušíka: ,,…netráp sa toľko nad vecami, pri trénerstve vždy prídeš na niečo nové, na niečo vlastné, trénerstvu sa budeš učiť celý život.“

Máte aj ďalšie športové plány?

Momentálne mojím najbližším cieľom je zvýšiť si kvalifikáciu a ďalšie vzdelávania, no učiť sa najmä v praxi. Chcem vychovať skvelých futbalistov a futbalistky – „hotových“ hráčov, ktorí by v neskoršom veku prispeli a zveľadili úspešnosť rôznych klubov a reprezentácie. Mojim najmenším zverencom chcem prinášať najmä radosť z pohybu. Samozrejme, väčšina vecí záleží predovšetkým od prístupu dieťaťa, avšak snažím sa zlepšovať každým tréningom, vymýšľať rôzne cvičenia, aby bola dodržaná koncepcia akadémie a aby som futbalistom, futbalistkám mohla ponúknuť a odovzdať oveľa viac. Pretože tak, ako nie každý skvelý žiak, môže byť skvelým učiteľom, podobne nie každý skvelý športovec môže byť skvelým trénerom.

V rámci doktorandského štúdia som pracovala na výskume v oblasti sociálno-právnej ochrany detí v rozvodovom procese doma a v zahraničí, preto sa už dlhší čas pohrávam aj s myšlienkou o možnostiach ako pomôcť deťom, ktoré pravidelne trénujú, zlepšujú sa, no najmä z finančných dôvodov, nie vždy si môžu dovoliť vhodnú tréningovú výstroj, alebo zúčastniť sa na kempoch, táboroch a podobných akciách.

Tak ako doteraz by som sa chcela angažovať aj pri podujatiach, projektoch, ktoré podporujú ženský futbal. Možno raz by mohla byť reč aj o celoslovenskej reprezentácii junioriek, no zatiaľ tomu nechávam voľný priebeh.

Zdroj: kosice.dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie