Zdroj: Patrik Bončik

Keď Patrik zbadal ten výhľad, vytiahol mobil a fotil: Tatry zo 150 km vzdialenosti, FOTO

Nie je západ slnka ako západ slnka. Patrikovi Bončikovi zo Sniny sa podarilo vyfotografovať v závere dňa panorámu tatranských štítov zo 150 km vzdialenosti.

16. január 2022 Martin Károly Magazín

Zdroj: Patrik Bončik

„Ako sme sa blížili k miestu, porozhliadol som sa okolo seba a po pravej strane som v diaľke zbadal obrys kopcov. Už vtedy som tušil, že dnešný zážitok bude výnimočný,“ začína svoje rozprávanie o parádnom foto úlovku Patrik Bončik zo Sniny.

Zimný výlet

Spolu s mladšou sestrou sa vybrali na zimný výlet. Najprv si prezreli obľúbenú Starinu. Najväčšia nádrž na pitnú vodu na Slovensku sa nachádza v najvýchodnejšom cípe Slovenska, v severovýchodnej časti Zemplína na území okresu Snina. Počasie však v ten deň bolo tak priaznivé, že sa súrodenci dohodli na ďalšom pláne.

„Pri pohľade na nebesá som si uvedomil, že je ideálny čas na sledovanie západu slnka. Chcelo by to však nejaké vyššie položené miesto, tak sme sa dohodli, že ďalšou zastávkou bude susedná dedina, Zemplínske Hámre a neďaleký Sninský kameň (1006 m.n.m.). Už po ceste som si uvedomoval, že tento západ slnka bude nádherný,“ opisuje ďalej nevšedný výlet Patrik.

Patrik tvrdí, že vyhliadka z tohto miesta je čarovná. „Vidieť Tatry zo Sninského kameňa nie je raritou, vyžaduje to však dobré počasie a viditeľnosť. Ale vidieť Tatry v údolí, to sa snáď ani nedá opísať slovami. Rozhodol som sa tento moment zvečniť, vzal som mobilný telefón a začal som fotiť. Použil som 10× zoom, záber trochu upravil a výsledkom je táto fotografia. Zachytiť Tatry vo vzdialenosti cca 150 km vzdušnou čiarou je niečo jedinečné a nádherné,“ hovorí ďalej.

Čo na to odborník?

Dominik Cenkner z portálu iMeteo tvrdí, že dohľadnosť úzko súvisí so schopnosťou vzduchu prepúšťať viditeľné žiarenie. Musia však byť podľa neho splnené viaceré podmienky.

„Dobrá viditeľnosť na veľké vzdialenosti je podmienená najmä fyzikálnymi charakteristikami ovzdušia. Závisí od množstva vody, prachu, dymu, ale napríklad aj od mikroorganizmov v ovzduší medzi pozorovateľom a objektom v diaľke,“ konkretizuje Cenkner.