Keď Slováci potrebujú pomoc, na štát sa NESPOLIEHAJÚ: Komu dôverujú najviac?
Na koho sa spoliehajú Slováci, keď sa dostanú do problémov? Štát to nie je!
Keď sa Slováci dostanú do problémov, najčastejšie sa spoliehajú na ľudí vo svojom okolí. Miestnych obyvateľov, susedov a dobrovoľníkov považuje za prvých, ktorí podajú pomocnú ruku, až 62 % ľudí. Mestá, obce a samosprávy uvádza 26 % respondentov a neziskové organizácie či občianske združenia 25 %. Štátne inštitúcie v tejto súvislosti spomína iba približne každý desiaty človek. Ukázal to reprezentatívny prieskum agentúry Focus pre Asociáciu firemných nadácií a nadačných fondov (ASFIN) a iniciatívu 2 % Pomáhame spolu.
Prepojená sieť
Výsledky naznačujú, že pomoc pri riešení konkrétnych problémov sa na Slovensku opiera predovšetkým o miestne komunity. Dôležitú úlohu majú ľudia, ktorí poznajú svoje okolie, ale aj samosprávy a organizácie pôsobiace priamo v regiónoch. Často pritom nejde o samostatné aktivity, ale o vzájomne prepojenú sieť, v ktorej sa susedská a dobrovoľnícka pomoc dopĺňa s činnosťou obcí a neziskového sektora.
„Samosprávy poznajú svoje územie, miestne organizácie konkrétnych ľudí a ich potreby a dobrovoľníci sú často priamo tam, kde problém vzniká. Ak má pomoc fungovať rýchlo a adresne, nemôžu zostať každý vo svojom svete,“ uviedla predsedníčka ASFIN Tatiana Švrčková. Podľa nej je potrebné tieto subjekty prepájať a vytvárať podmienky, aby sieť pomoci fungovala nielen počas kríz, ale aj dlhodobo.
Ako sú na tom jednotlivé kraje?
To, koho obyvatelia vnímajú ako prvého pomocníka, sa však v jednotlivých regiónoch líši. V Banskobystrickom kraji označili miestnych ľudí, susedov a dobrovoľníkov takmer tri štvrtiny respondentov, v Košickom kraji približne dve tretiny.
V Prešovskom kraji ich spomenula približne polovica opýtaných. Práve tam však patrí samospráva medzi najviditeľnejších aktérov pomoci, keď ju uvádza približne tretina respondentov. Výraznejšie postavenie majú neziskové organizácie a občianske združenia v Bratislavskom a Žilinskom kraji, kde ich za dôležitých pomocníkov považuje približne tretina ľudí. V Košickom kraji ich spomína len približne každý ôsmy respondent.
Susedia a dobrovoľníci
Rozdiely sa ukazujú aj podľa veľkosti obcí. V sídlach s menej ako tisíc obyvateľmi označuje samosprávu za jedného z prvých pomocníkov viac ako tretina opýtaných. V obciach s tisíc až päťtisíc obyvateľmi majú výraznejšie zastúpenie neziskové organizácie, ktoré spomína takmer tretina respondentov. Bez ohľadu na veľkosť sídla však zostávajú na prvom mieste miestni ľudia, susedia a dobrovoľníci. „Pri konkrétnom probléme ľudia nevnímajú pomoc cez názvy inštitúcií, ale cez to, koho reálne vidia pomáhať,“ vysvetlil sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Rozdiely medzi regiónmi podľa neho potvrdzujú význam miestnych väzieb a fungujúcej komunity.
Dôležitou súčasťou tejto siete pomoci sú aj neziskové organizácie, ktoré potrebujú na svoju činnosť finančné zdroje. Jedným zo spôsobov, ako ich môžu obyvatelia podporiť, je poukázanie dvoch percent zo zaplatenej dane. V uplynulých 12 mesiacoch túto možnosť využilo na podporu neziskovej organizácie viac ako 800-tisíc ľudí.
Využitie dvoch percent
Medzi najčastejšie uvádzanými príjemcami boli organizácie pri nemocniciach, charity, školy a škôlky či útulky. Aj predstavy ľudí o využití dvoch percent súvisia najmä s praktickou pomocou. Približne polovica respondentov by ich chcela smerovať na podporu ľudí v núdzi a takmer polovica na zdravotníctvo a sociálne služby.
„Dve percentá nie sú abstraktnou podporou organizácií. Menia sa na konkrétnu pomoc, a to rodinám, seniorom, školám, ľuďom so zdravotnými či sociálnymi problémami,“ uviedla Švrčková. Rozhodnutie daňovníkov podľa nej ovplyvňuje aj to, aká pomoc bude dostupná v ich okolí.
Prieskum agentúry Focus sa uskutočnil online od 5. do 10. júna 2026 na reprezentatívnej vzorke 1 033 obyvateľov Slovenska vo veku od 18 rokov.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.
Foto: ilustračné