Kedysi nerozprával a bál sa detí. Dnes je z Alexka prváčik, ktorý miluje zvieratá a prírodu

Ešte pred niekoľkými rokmi však nerozprával. Nerozumel jednoduchým pokynom a kontakt s inými deťmi v ňom vyvolával strach. Dnes dokáže komunikovať so svojím okolím. Niečo, čo sa môže zdať ako samozrejmosť, bolo pre Alexka kedysi veľkým cieľom. A za tým, čo dnes dokáže, sú roky každodennej práce, terapií a rehabilitácií.

Najskôr musel nájsť cestu k ľuďom

Alexkova mama si už v jeho ranom detstve všímala, že sa vyvíja inak ako jeho rovesníci. Keď mal približne dva a pol roka, nereagoval na oslovenie, nerozumel jednoduchým pokynom a kontakt s deťmi nevyhľadával. Skôr ich pozoroval z diaľky.

Ak sa k nemu niekto priblížil, často reagoval strachom a plačom. Vyšetrenie u klinickej psychologičky napokon prinieslo odpoveď. Alexko má autizmus. Pre jeho mamu sa začalo obdobie hľadania možností, ako mu pomôcť. Ako s ním komunikovať? Ako mu vysvetliť veci, ktoré sú pre iné deti prirodzené? A predovšetkým, ako mu umožniť vyjadriť, čo potrebuje a čo prežíva? Alexko bol v tom čase úplne neverbálny.

Začal preto pracovať so špeciálnym pedagógom, klinickým logopédom a ďalšími odborníkmi. Terapie však nekončili odchodom z ambulancie. Veľa práce pokračovalo doma, deň za dňom. Výsledky neprichádzali okamžite. Niekedy išlo o úplne malé posuny. Práve z nich však postupne vzniklo niečo veľké.

Alexko začal komunikovať. Začal rozprávať. Lepšie rozumel svojmu okoliu a dokázal zvládať situácie, ktoré boli preňho predtým veľmi náročné. Pred dovŕšením šiestich rokov rediagnostika potvrdila autizmus a pribudlo ADHD. Napriek tomu sa posúval ďalej.

Potom prišla noc, ktorá zmenila všetko

Rodina si už postupne zvykala na to, že Alexkov svet funguje trochu inak. Vedela, čo mu pomáha, na čom treba pracovať a kde potrebuje viac času. Potom však prišla noc, keď sa všetko zmenilo. Krátko po tom, ako ho mama uspala, Alexko prestal dýchať. Chrčal, telo mu ochablo a situácia bola zrazu život ohrozujúca.

Nasledovali vyšetrenia a hospitalizácia. Rodina sa dozvedela, že Alexko má epilepsiu. Od tej chvíle sa k terapiám a každodennej starostlivosti pridala ďalšia veľká neistota. Počas približne dvoch rokov sa liečba opakovane upravovala. Menili sa výsledky EEG, objavovali sa nežiaduce účinky a obdobia väčšej stability striedali ďalšie komplikácie. Neskôr pribudla aj genetická diagnóza súvisiaca s génom KCNA1 a hypotónia.

Ani keď spí, jeho telo si nie vždy oddýchne

Alexkova epilepsia sa prejavuje aj počas spánku. Objavujú sa epileptické výboje, ktoré môžu narúšať odpočinok mozgu a tela. Na druhý deň sa to môže prejaviť únavou, horším sústredením či väčšou citlivosťou na množstvo podnetov. Aj preto zostávajú terapie dôležitou súčasťou jeho života.

Veľmi mu pomáhajú intenzívne fyzioterapeutické a rehabilitačné pobyty v Physiocanis v Žiline. Jednou zo súčastí terapie je aj práca so zvieratami. A práve tie sú pre Alexka veľkou motiváciou. Keďže zvieratá miluje, dokážu ho povzbudiť aj v chvíľach, keď je cvičenie náročné. Okrem intenzívnych pobytov preto potrebuje pravidelné terapie a špeciálne pomôcky, ktoré mu umožňujú pokračovať v rozvoji aj doma.

Z chlapca, ktorý sa bál kontaktu, je školák

A potom prišiel september. Alexko nastúpil do školy. Nové prostredie, spolužiaci, učiteľky, pravidlá, hluk a množstvo situácií, ktoré ešte nepozná. To, čo je pre iné deti prirodzenou súčasťou prvých školských dní, môže byť pre Alexka oveľa väčšou záťažou. Zároveň je jeho nástup do školy krásnym dôkazom toho, ako ďaleko sa dokázal dostať.

Chlapček, ktorý kedysi nerozprával a pri kontakte s inými deťmi prežíval strach, dnes komunikuje, chodí do školy a má svoje obľúbené veci, ktoré ho tešia. Rád je medzi zvieratami, objavuje prírodu a zaujíma sa o folklór. Jeho cesta však nekončí prvým školským dňom.

Ďalší krok potrebuje urobiť s pomocou terapií

Práve teraz, keď sa Alexkov svet opäť rozšíril o školu, potrebuje ďalej pracovať na svojich schopnostiach. Terapie a rehabilitácie mu pomáhajú zvládať každodenné situácie, rozvíjať pohybové schopnosti, pracovať na komunikácii a postupne si osvojovať nové zručnosti.

Pre jeho mamu však náklady na intenzívne rehabilitačné pobyty, pravidelné terapie a špeciálne pomôcky predstavujú dlhodobú finančnú záťaž. Alexkov príbeh pritom nie je iba príbehom diagnóz. Je príbehom chlapca, ktorý sa musel niektoré veci naučiť inak a možno o niečo neskôr než jeho rovesníci. Je príbehom množstva hodín, počas ktorých skúšal znova a znova. Je príbehom mamy, ktorá pri ňom zostala, a odborníkov, ktorí mu pomáhajú hľadať ďalšie cesty. A je aj príbehom toho, že malý krok môže byť niekedy veľmi veľkou vecou. Dnes je Alexko prváčik. Pred sebou má nové prostredie, nové skúsenosti a množstvo vecí, ktoré sa ešte len bude učiť. Aby v tom mohol pokračovať, potrebuje ďalšiu podporu.

Alexka môžete podporiť prostredníctvom portálu ĽudiaĽuďom.sk. Vaša pomoc môže prispieť na jeho terapie, rehabilitačné pobyty a špeciálne pomôcky, ktoré potrebuje na ďalší rozvoj.

(PR) – Za obsah a fotografie zodpovedá objednávateľ tejto správy.