Komentár Juraja Draxlera: Blíži sa veľký BURZOVÝ krach?

Juraj Draxler pôsobil ako novinár v agentúre Reuters, politický komentátor a vysokoškolský pedagóg v Prahe. Bývalý minister školstva, vedy, výskumu a športu SR a slovenský politológ v najnovšom komentári rozoberá riziká súčasného prudkého rastu technologických firiem na burze a to, ako by ich prípadný pád mohol ovplyvniť svetovú politiku a mocenské vzťahy. Komentár vám prinášame v plnom znení.

Komentár Juraja Draxlera

Prasknutie veľkej farebnej burzovej bubliny ovplyvní veľa vecí. Aj geopolitiku.

Reklama

V investičných kruhoch sa už niekoľko mesiacov diskutuje o tom, že sa zrejme blíži moment ďalšieho kolapsu. Už dávnejšie som spomenul, že ono to dokonca vyzerá ako očakávaný výsledok. Za drvivou väčšinou rastu indexov sú dnes firmy so silným napojením na AI technológie (80 percent rastu S&P500 v roku 2025, 75 percent za prvý polrok 2026).

AI je moderná transformačná technológia, ktorá bude prudko meniť svet. Ten, kto bude mať podiely vo firmách kľúčových pre túto transformáciu, sa bude tešiť minimálne z tej moci, na ktorej má podiel. A postupne aj z vysokých výnosov. Alebo proste toho, čo bude slovo výnos znamenať v novom odvážnom svete.

Ale je málo pravdepodobné, že všetci hráči, ktorí sú teraz v tomto obore na trhu, budú mať rovnako veľký podiel.

Teraz je to skôr o tom, že sa tieto firmy snažia dostať čo najviac dopredu a investujú do toho obrovské peniaze. S nádejou, že práve ich projekt bude ten, ktorý sa stane dominantným alebo jedným z dominantných („projekt“, lebo ťažko hovoriť vôbec „firma“, keďže AI projekty majú značne netradičné riadiace štruktúry a organizáciu).

A burza je dnes stávková kancelária, kde vkladáte peniaze na jedného či viacerých z tých pretekajúcich. S tým, že viete, že niektorí v tých pretekoch ostanú pozadu. A až sa to takto viac pretriedi, bude to mať efekt prasknutia bubliny. Môže to prísť o dlhé mesiace, ale prípadne aj pomerne skoro.

Pričom nejde len čisto o AI, ale máme tu celkovo veľmi zvláštne postavenie technologických firiem. Zoberme si, že Tesla má väčšiu trhovú kapitalizáciu ako všetky ostatné veľké automobilové skupiny sveta (koncern VW, Toyota, GM, Stellantis…).

Zoberme si, že Trumpova sieť Truth Social, ktorú takmer nikto aktívne nepoužíva (jej ročné príjmy sú len niečo vyše 5 mil. dolárov, jej ročné straty sú stovky miliónov dolárov) má stále trhovú hodnotu 1,8 mld USD.

Zaujímavou nuansou v tomto všetkom je trik, ktorý použil Elon Musk s uvedením na trh svojej firmy SpaceX. Ten, keďže je obrovský, dostal výnimku z pravidiel a okamžite po uvedení na burzu bol zaradený do niektorých indexov (obyčajne treba čakať niekoľko mesiacov). S tým ale prvotní investori počítali, takže do floatu dali viac peňazí, ako by boli normálne ochotní. Lebo vedeli, že zarobia: po zaradení do indexu totiž akcie začali nakupovať indexové fondy, ktoré to musia, lebo na to presne sú zriadené. Ale keďže akcií bolo relatívne málo v pomere k tomuto obrovskému dopytu, na krátky čas ich cena výrazne stúpla. Prvotní investori si vybrali krásne zisky, a potom už v sekundárnom obchodovaní cena klesla. Na čo doplatili penzijné fondy a iní pasívni investori. Pričom dopredu vedeli, že prerobia, ale nemali na výber.

No a toto celé sa teraz zrejme zopakuje aj s Anthropicom. Pasívne investovanie ako zamýšľaná forma bezpečného investovania je tak postavené na hlavu. Vyciciavajú ho dravci.

Ale otázka, ktorú si mnohí kladú, je práve, koľko podobných manévrov ešte po Anthropicu potom trh znesie. Ťažko povedať, ale rastie počet veľmi, veľmi skúsených a dlhodobo úspešných investorov, ktorí hovoria, že koniec tohto predstavenia už nie je ďaleko.

Otázka potom bude, aký veľký „burzový krach“ vlastne bude.

A čo to zanechá napríklad na vnútornej americkej politike. Americká mediálna aj politická scéna je totiž na burzové indexy obsesívne fixovaná. A prudký pokles, aj keby nemal priamu, okamžitú súvislosť s fungovaním ostatnej ekonomiky, bude braný riadne hystericky – ako sa na Američanov patrí.

Ale nielen tam, ono to môže značne ovplyvniť aj vnímanie americkej moci vo svete. A zrazu budú USA inak vnímané v rozhovoroch s EÚ, s Ruskom a Ukrajinou, atď.

Uvádzam to ako jeden podstatný aspekt toho, čo sa vo svete môže v nasledujúcich mesiacoch diať.

Už teraz je v medzinárodných vzťahoch veľa nestability. Konflikty sa za posledný rok-dva odvíjajú tak rýchlo, že tie menšie časti medzinárodnej tlače aj prestáva sledovať. (Pokus o puč v doteraz kľudnom Benine? nemáme na to priestor. Rozbujnenie ozbrojených skupín v Južnom Sudáne? Ten sme prestali sledovať už pred rokmi. Nová občianska vojna na severe Etiópie? Fuf, dajme tomu päť riadkov, ale nie viac… atď.).

A tej nestabilite teraz môžu pridať aj niektoré veci, týkajúce sa vývoja vnútri najväčšej západnej ekonomiky.

Ako hovorí (údajná) stará čínska kliatba: bodaj by si žil v zaujímavých časoch. Lebo zaujímavé časy sú aj nebezpečné časy. Žijeme vo veľmi zaujímavých časoch.

Foto: archív Juraja Draxlera