Krutá REALITA: Slováci sa obávajú dôchodku! Tretina si ale neodkladá ANI euro

Slováci čoraz viac pociťujú neistotu z toho, čo ich čaká v budúcnosti, no napriek tomu zostávajú pri svojich peniazoch mimoriadne opatrní.

Viac ako polovica Slovákov sa obáva, že im na dôchodku budú chýbať peniaze a ich životná úroveň výrazne klesne.

Súčasne však tretina ľudí na dôchodok vôbec nesporí a takmer dve tretiny spotrebiteľov dnes uprednostňujú ochranu svojich úspor pred finančným rizikom. Výsledky viacerých prieskumov a analýz tak ukazujú paradox slovenských domácností: o finančnú budúcnosť sa obávajú, no pri rozhodovaní o peniazoch čoraz viac volia bezpečie, likviditu a bankový účet namiesto dlhodobého investovania.

Neodkladajú si

Podľa prieskumu agentúry Focus pre spoločnosť Brokeria sa 54 percent Slovákov obáva, že im na dôchodku budú chýbať peniaze a ich životná úroveň prudko klesne. Napriek tomu si 34 percent ľudí na dôchodok neodkladá ani euro.

Medzi mladými je situácia ešte výraznejšia. V generácii Z nesporí na dôchodok 45 percent respondentov a medzi ľuďmi vo veku 18 až 24 rokov až 61 percent.

Dôvodom nie je iba nezáujem. Výraznú úlohu zohráva aj presvedčenie, že o dôchodkové zabezpečenie sa má postarať štát. Až 45 percent Slovákov považuje zabezpečenie dôchodcov predovšetkým za úlohu štátu a ďalších 44 percent by zodpovednosť rozdelilo medzi štát a jednotlivca. Len deväť percent vidí hlavnú zodpovednosť na samotnom človeku. Vlastné sporenie a investovanie preto mnohí vnímajú skôr ako doplnok k štátnemu dôchodku než ako jeho nevyhnutnú súčasť.

Máme veľký problém

Podľa ekonóma Jozefa Mihála však takáto predstava nemusí byť dlhodobo udržateľná. „Slovensko má už dnes problém. V roku 2025 sme na dôchodky vybrali o 2,5 miliardy eur menej, než sme v skutočnosti vyplatili,“ upozornil Mihál. Demografický vývoj pritom podľa neho bude tlak na systém ďalej zvyšovať, keďže pracujúcich bude ubúdať a seniorov pribúdať.

Aj mladí ľudia síce štátu dôverujú menej, úplne sa však na jeho dôchodok nevzdávajú. Podľa prieskumu Brokerie s dôchodkom od štátu počíta 65 percent príslušníkov generácie Z, zatiaľ čo v generácii X je to 78 percent. Zároveň 15 percent mladých neverí, že štátny dôchodok vôbec dostane. Na vlastné úspory a investície myslí 52 percent mladých, v generácii X je to 36 percent.

Jednoducho na to nemajú

Najväčšou bariérou pritom zostáva príjem. Viac ako polovica nesporiacich z generácie Z uvádza, že im ich príjem neumožňuje odkladať si peniaze, ďalších 36 percent považuje dôchodok za príliš vzdialený. Rozdiely sú výrazné aj podľa výšky príjmu. Medzi ľuďmi s osobným príjmom do 700 eur si nič nesporí 58 percent, pri príjme nad 1 600 eur je to 16 percent.

Práve čas pritom patrí pri dlhodobom investovaní medzi najväčšie výhody. „Najlepší čas na investovanie bol včera, druhý najlepší je dnes. Netreba čakať na ideálny moment ani na vysoký príjem – dôležité je začať čo najskôr a postupne si vytvoriť pravidelný investičný návyk,“ uviedol Maroš Ovčarik, riaditeľ pre rozvoj investícií v Brokerii. Ako dodal, aj pravidelné investovanie 100 eur mesačne môže mať pri dostatočne dlhom horizonte významný efekt vďaka zloženému úročeniu.

Preferujeme bezpečnosť

Problém však nie je iba v tom, koľko Slováci odkladajú. Dôležité je aj to, čo s nasporenými peniazmi robia. Výsledky European Consumer Payment Reportu 2026 spoločnosti Intrum ukazujú výrazný posun smerom k finančnej defenzíve. Podiel takzvaných opatrných sporiteľov, teda ľudí, ktorí pri hospodárení uprednostňujú bezpečnosť a rezervu, sa na Slovensku medziročne zvýšil z 35 na 62 percent. Ide o nárast o 27 percentuálnych bodov, ktorý bol najvyšší spomedzi všetkých 20 sledovaných krajín.

Slovensko má zároveň štvrtý najvyšší podiel opatrných sporiteľov v Európe. Európsky priemer dosahuje 47 percent. Naopak, podiel takzvaných disciplinovaných optimalizátorov, ktorí svoje financie aktívne riadia, plánujú a hľadajú možnosti, ako svoju situáciu zlepšiť, klesol zo 48 na 27 percent. Slovensko sa tým dostalo na tretie miesto od konca v rámci Európy, pričom európsky priemer je 41 percent.

Podľa výkonného riaditeľa Intrum Slovakia Martina Musila pritom nejde o plošný prepad domácností do finančných problémov. Podiel dlhovo zaťažených a finančne zraniteľných spotrebiteľov zostal na úrovni desiatich percent, teda rovnako ako v európskej vzorke. „Hlavná zmena sa teda odohráva najmä medzi ľuďmi, ktorí svoje záväzky ešte zvládajú, ale na neistotu reagujú opatrnejším narábaním s peniazmi,“ uviedol Musil.

Nervozita sa prehlbuje

Nervozita sa prejavuje najmä pri väčších a dlhodobejších rozhodnutiach. Podiel Slovákov, ktorí tvrdia, že neistá ekonomika zvyšuje ich nervozitu pri veľkom nákupe, napríklad auta alebo nehnuteľnosti, vzrástol zo 42 na 66 percent. Ďalších 59 percent je v súčasnej situácii opatrných pri finančných rozhodnutiach, ako je zmena zamestnania alebo začatie podnikania. Ešte výraznejšie však Slováci vnímajú svoju schopnosť zabezpečiť si budúcnosť. Podiel ľudí presvedčených, že si dokážu nasporiť na pohodlný dôchodok, klesol z 54 na 49 percent.

Opatrnosť pritom nemusí byť sama osebe problémom. Riziko vzniká vtedy, keď sa z nej stane dlhodobá nečinnosť. „Ak domácnosť šetrí zo strachu, odkladá potrebné výdavky alebo si netrúfa robiť dlhodobejšie rozhodnutia, ide skôr o signál klesajúcej finančnej istoty než rastúcej finančnej stability,“ upozornil Musil.

Na účtoch máme miliardy

Výraznú úlohu v tomto príbehu zohrávajú peniaze uložené v bankách. Podľa údajov uvedených spoločnosťou OVB Allfinanz Slovensko majú obyvatelia slovenských bánk na účtoch viac ako 49 miliárd eur. Bežné účty pritom spravidla neposkytujú úrok a pri nových termínovaných vkladoch do jedného roka bola podľa údajov ECB priemerná sadzba 2,16 percenta ročne. Pri dvojročných vkladoch išlo o 2,21 percenta. Pri inflácii, ktorá podľa uvedených údajov dosiahla v júli 3,3 percenta, tak ani takéto zhodnotenie nemusí znamenať reálne zachovanie hodnoty peňazí.

Podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika je problémom najmä situácia, keď ľudia držia na účtoch dlhodobo všetky svoje úspory. „Mať na účte finančnú rezervu je úplne v poriadku. Problém vzniká vtedy, keď na účte celé roky zostávajú všetky úspory,“ uviedol Búlik. Podľa neho si ľudia často neuvedomujú, že za okamžitú dostupnosť peňazí platia nízkym výnosom a postupnou stratou kúpnej sily.

Rozdiel medzi nízkym a vyšším dlhodobým výnosom môže byť pri väčších sumách výrazný. Modelový výpočet OVB ukazuje, že 30-tisíc eur uložených na desať rokov pri priemernom ročnom úroku jedno percento by narástlo približne na 33 150 eur. Pri priemernom zhodnotení päť percent by to bolo približne 44 400 eur a pri siedmich percentách približne 60 300 eur. Ide však o model pred zohľadnením poplatkov, daní a rozdielneho rizika jednotlivých investícií, takže nejde o garantované výsledky.

Práve rozdiel medzi nominálnou istotou a reálnou hodnotou peňazí zostáva jedným z kľúčových problémov slovenských domácností. Rovnaký fenomén zachytáva aj analýza Revolutu European Wealth Drain Index. Podľa nej pri úsporách vo výške 10-tisíc eur inflácia na Slovensku každoročne znižuje ich kúpnu silu približne o 420 eur. Pri priemernej sadzbe na jednoročných vkladoch 2,50 percenta a priemernej inflácii okolo 4,2 percenta by aj viazaný vklad znamenal reálnu stratu približne 170 eur ročne.

Nedostatok informácií

Podľa Revolutu pritom na slovenských bankových účtoch zostávajú desiatky miliárd eur pasívnych úspor. Spoločnosť odhaduje ich objem na 40,1 miliardy eur a upozorňuje, že presmerovanie časti súkromného kapitálu na diverzifikované kapitálové trhy by mohlo zvýšiť množstvo kapitálu dostupného pre ekonomiku. Priemerný desaťročný anualizovaný výnos indexu MSCI Europe ETF podľa analýzy dosahoval 9,06 percenta, pričom spoločnosť na základe svojich prepočtov odhaduje potenciál vytvorenia 656 eur hodnoty pre domácnosť na každých 10-tisíc eur úspor. Historické výnosy však, samozrejme, nie sú zárukou budúcich výnosov.

Za nízkou investičnou aktivitou stojí aj nedostatok informácií. Prieskum Revolutu medzi 1 001 slovenskými respondentmi ukázal, že 41,3 percenta ľudí nesprávne odhaduje svoje výnosy po zohľadnení inflácie alebo o nich nemá dostatočný prehľad. Viac ako šesť z desiatich sporiteľov zároveň nikdy nezmenilo banku s cieľom dosiahnuť vyšší výnos. Viac ako polovica respondentov používa viacero finančných aplikácií, pričom časť ľudí uvádza, že práve roztrieštenosť finančných služieb im investovanie komplikuje.

Slováci pritom nie sú úplnými nováčikmi v kolektívnom investovaní.

Historické korene ich preferencie zverovať peniaze fondom siahajú až do kupónovej privatizácie. Ako pripomína broker Ozios, v jedinej slovenskej vlne kupónovej privatizácie smerovalo približne 70 percent kupónových bodov do privatizačných investičných fondov a 30 percent do akcií konkrétnych podnikov. Pomer fondov k priamemu vlastníctvu akcií tak dosiahol približne 2,3 k jednej.

Rozdelenie úspor

Dnes je rozdiel ešte výraznejší. Podľa analýzy Ozios investuje na Slovensku do fondov približne päťkrát viac drobných investorov než priamo do akcií. Analytik Ozios Adam Austera pritom upozorňuje, že slovenský konzervatívny prístup sa postupne mení. „Na bankových účtoch mali Slováci v roku 2025 odložených už len 43 percent finančných aktív domácností, zatiaľ čo pred desiatimi rokmi to bola viac ako polovica,“ uviedol Austera.

Zároveň však platí, že investovanie nemusí znamenať presun všetkých peňazí do akcií. Práve rozdielne potreby domácností si vyžadujú rozdeliť úspory podľa toho, kedy ich človek bude potrebovať. Peniaze na nečakané výdavky majú mať inú úlohu ako prostriedky určené na rekonštrukciu o dva roky či na dôchodok o 25 rokov.

Marián Búlik preto ako príklad uvádza domácnosť s úsporami 50-tisíc eur a mesačnými výdavkami 1 500 eur. Časť peňazí, približne 9-tisíc eur, môže podľa tohto modelu zostať ako šesťmesačná pohotovostná rezerva. Ďalších 11-tisíc eur určených napríklad na rekonštrukciu o dva či tri roky môže byť v konzervatívnejšom nástroji. Zvyšných 30-tisíc eur, ktoré domácnosť nebude podľa svojich plánov potrebovať desať a viac rokov, môže smerovať do dlhodobých investícií.

Takéto rozdelenie zároveň ukazuje, prečo nie je rozhodujúca otázka, ktorý finančný produkt má najvyšší výnos. Dôležitejšie je, akú úlohu majú jednotlivé peniaze plniť. Krátkodobé úspory potrebujú dostupnosť a nízke riziko, pri dlhodobých peniazoch môže byť naopak prílišná opatrnosť problémom, pretože inflácia postupne ukrajuje z ich kúpnej sily.

Čo očakávame od dôchodku?

Slováci pritom deklarujú, že od dôchodku očakávajú aktívny život. Podľa prieskumu Brokerie by sa 51 percent ľudí chcelo venovať záľubám a osobnému rozvoju, 46 percent cestovaniu a 45 percent rodine. V práci by pokračovalo iba 11 percent. Realita prípravy na takýto dôchodok však za predstavami zaostáva. Takmer tri štvrtiny Slovákov si na dôchodok odkladajú menej ako 100 eur mesačne alebo vôbec nič.

Obraz slovenského sporiteľa je tak v súčasnosti plný protikladov. Domácnosti majú stále výrazné finančné rezervy, no zároveň rastie ich strach z ekonomickej neistoty. Čoraz viac ľudí chráni peniaze, ktoré už má, no menej ich aktívne hľadá spôsoby, ako ich dlhodobo zhodnotiť. Slováci sa pritom dôchodku obávajú, ale zároveň stále vo veľkej miere očakávajú, že jeho základ zabezpečí štát.

Najväčšou výzvou preto nemusí byť presvedčiť ľudí, aby začali riskovať. Skôr ide o to, aby pochopili rozdiel medzi rezervou, ktorú potrebujú mať okamžite k dispozícii, a peniazmi, ktoré môžu pracovať na ich budúcnosť. Ako upozorňuje Búlik, „každé euro však musí mať svoj účel“. Práve schopnosť rozdeliť peniaze podľa času, rizika a potreby dostupnosti môže rozhodnúť o tom, či slovenské úspory zostanú iba bezpečne uložené, alebo sa zároveň podieľajú aj na budúcom finančnom zabezpečení svojich majiteľov.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné