KURIOZITA DŇA: Belgičania chcú zo svojich hranoliek svetové kultúrne dedičstvo
Poviete si, čo už môže byť vzácne na vysmažanom zemiačiku? Belgické hranolčeky sú ale uznané za Majstrovské dielo ústneho a nemateriálneho dedičstva.
V rámci domáceho uznania chcú v Belgicku dosiahnuť, aby sa hranolčeky stali aj súčasťou svetového kultúrneho dedičstva. A ich originalitu a chuť má priblížiť aj 6. ročník Týždňa belgických hranolčekov, ktorý sa uskutoční od 28. novembra do 4. decembra.
Valónsko je známe pestovaním a kvalitou produkcie zemiakov. V regióne sa zemiaky pestujú na vyše 35 000 hektárov pôdy. V Belgicku spotreba zemiakov na jedného obyvateľa predstavuje 35 kilogramov a päť až šesť ďalších kilogramov spracovaných zemiakov do ďalších produktov.
Históriu zemiakových hranolčekov uvádza portál Musee-gourmandise.be, ktorý analyzoval tri hypotézy ich pôvodu. Prvá hypotéza sa vzťahovala k ruskému pôvodu, druhá k francúzskym utečencom a tretia hovorí o belgickom pôvode. Podľa nej na valónsky hranolček prišli okolo roku 1680 a v roku 1781 o ňom písal vo svojom rukopise Joseph Gérard. Prvý august je Medzinárodným dňom belgických hranolčekov.
A ako spoznáte pravú chuť? V hranolkárni vám ponúknu iba hranolky, žiadne hamburgery, gyrosy či kebaby. V podnikoch vám pripravia pochúťku zásadne pripravenú na hovädzej masti, hranolky sa smažia dvakrát. No a, samozrejme, na výslednú chuť majú gastro odborníci aj svoju tajnú receptúru.
Týždeň belgických hranolčekov sa vo Valónskom regióne uskutoční s podporou Národného zväzu výrobcov zemiakových hranolčekov (Union nationale des frituristes, NAVEFRI-UNAFRI) a prostredníctvom Valónskej agentúry na podporu kvalitného pôdohospodárstva (Agence wallonne pour la promotion d'une agriculture de qualité, APAQ-W), k podujatiam sa v rámci týždňa pripoja aj Flámsko a Brusel.
