KURIOZITA DŇA: Lokalita Vráble-Fidvár odhalila prastaré tajomstvá
Archeologické nálezisko bolo v staršej dobe bronzovej bydliskom tisícky obyvateľov. Architektúra tzv. protourbánneho charakteru je staršia o tristo rokov, ako bolo doteraz známe.
Na opevnenom sídlisku v lokalite Vráble-Fidvár žilo v staršej dobe bronzovej minimálne 1000 osôb, čo predstavuje v danej dobe mimoriadne veľkú populáciu. Dovtedy známe sídliská mali najviac 300 obyvateľov.
Výskum archeológov na čele s prof. PhDr. Jozefom Bátorom, DrSc., z Univerzity Komenského v Bratislave (UK) odhalil, že architektúra a zástavba tzv. protourbánneho charakteru je v oblasti strednej Európy staršia o tristo rokov, ako to bolo doteraz známe.
Tajomstvá pôdorysov
Významné archeologické nálezisko Vráble-Fidvár, ktoré leží na ľavom brehu rieky Žitavy, bolo osídlené už v období neskorej doby kamennej (cca 4000 – 3000 pred n. l.). V staršej dobe bronzovej (cca 2100 – 1450 pred n. l.) bolo sídlisko postupne obkolesené tromi priekopami.
„V opevnenom areáli sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí, ktoré boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou C14, do obdobia 2100 – 1800 rokov pred n. l., ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z doterajších výskumov. Z tohto hľadiska ide o prevratný objav,“ približuje prof. Jozef Bátora z Katedry archeológie Filozofickej fakulty UK.
Archeológovia skúmali domy v rôznych častiach tohto sídliska. V jeho centrálnej časti bývala elita, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov, ako aj ich drevené podlahy, zatiaľ čo obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka pozostávala z udupanej zeme.
Podľa profesora Bátoru ide o evidentný dôkaz spoločenskej diferenciácie obyvateľstva – prvýkrát zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej.
Univerzita Komenského vybuduje prvú univerzitnú komunitnú záhradu na Slovensku
Zvláštna hygiena
Všetky preskúmané obydlia možno datovať do únětickej kultúry. Domy mali štandardizované rozmery: dĺžku 10 – 15 m a šírku 6 – 8 m. Zaujímavosťou je, že medzi domami sa nachádzala ulička široká cca 1 m.
Hygienické návyky obyvateľstva sú však veľmi diskutabilné. „Ulička bola totiž vyplnená prevažne kuchynským odpadom – rozbitými nádobami, zvieracími kosťami, nefunkčnými pracovnými nástrojmi,“ hovorí archeológ. Domáci odpad teda nebol sústredený na centrálnom mieste, ale bol jednoducho vyhodený a zhromaždený medzi domami.
Tento archeologický výskum a jeho výsledky významne posúvajú hranice poznania o našej dávnej minulosti a sú ukážkovým príkladom efektívnej medzinárodnej spolupráce významných vedeckých inštitúcií. Poskytujú našim študentom atraktívnu možnosť získavania unikátnych skúseností v praxi.