Lašák: Všetko, čo sme si povedali, zostalo v kabíne

KLOTEN 2. mája (WEBNOVINY) – Kým po piatkovom zápase s Fínskom, v ktorom získali slovenskí reprezentanti bod všetci sršali optimizmom, o necelých 24 hodín všetci hráči odchádzali z ľadu v hale vo švajčiarskom Klotene so sklonenými hlavami. Môže za to debakel, ktorý utrpeli v stretnutí s reprezentáciou Česka. Prehra 0:8 sa ani inak označiť nedá, je to jedna veľká hokejová potupa. Osemgólovým rozdielom totiž slovenská hokejová reprezentácia vo svojej novodobej histórii ešte neprehrala. Slováci v meraní síl proti Čechom akoby ani neboli na ľade. Od úvodu mali výraznú prevahu zverenci trénera Vladimíra Růžičku, ktorí slovenskému mužstvu nakladali a nakladali a nakladali. V treťom dejstve to potom bola už len hra mačky s myšou, Česi síce gól už nestrelili, ale bez väčšej námahy ani neinkasovali. Príčinu potupnej prehry by možno každý hľadal v brankárovi, ktorý je poslednou inštanciou v ceste puku do bránky, no tentoraz by to nebolo voči gólmanom SR veľmi férové. Najmä Ján Lašák, ktorý stál v bránke až do stavu 0:7, by o tom vedel rozprávať. České útoky sa na neho valili, ako keby Slováci zabudli postaviť obrannú formáciu. Vtedy už brankár musí mať aj šťastie, ktoré pri Lašákovi stálo niekoľkokrát, najmä pri dvoch strelách, keď puk skončil na konštrukcii jeho bránky. V ďalších prípadoch šlo o vyšachovanie slovenskej obrany a Česi už potom puk pohodlne zasúvali za Lašákov chrbát. „Bezmocnosť a smútok,“ tak zneli prvé slová zvolenského rodáka pri odchode z ľadu. Smútok určite preto, lebo so slovenskou reprezentáciou už toho preskákal dosť a stál pri jej úspechoch aj pádoch. A tento pád na samé dno určite nenadchol nikoho, komu nie je osud slovenského výberu ukradnutý. Bezmocnosť preto, lebo pri akciách súpera ho spoluhráči vystavovali neriešiteľným situáciám, ktoré sa často končili gólom. „V kabíne sa za stavu 0:4 hecujeme, hovoríme si, že to ešte môžeme otočiť, že zabojujeme, no slová napokon zostanú v kabíne. Je to veľmi frustrujúce. Ani nie to, že zápas je po prvom dejstve už rozhodnutý, ale to, že sme ‘neprišli‘ na zápas,“ poznamenal čerstvý tridsiatnik Lašák a pokračoval: „Je to veľká hanba. V slovenskej reprezentačnej bránke som sa však cítil už aj horšie.“ To, že mu spoluhráči príliš nepomohli, samozrejme Lašák nechcel zvaľovať na defenzívu. Dokonca počas svojho „pobytu“ v bránke nepovedal na adresu obrancov ani slovo. „Na kritizovanie sú v kabíne iní ľudia, ja mám chytať. Vyhrávame a prehrávame ako tím. Hrali sme všetci a prehrali sme všetci ako jedno mužstvo. Keď som sa nechal vymeniť, po príchode na striedačku som bol veľmi nahnevaný, že nehráme dobre. Povedal som si tam svoje. Chcel som to nakopnúť alebo niečo. Trochu to aj pomohlo,“ povedal Lašák, ktorý v tejto sezóne chytal v českej extralige v drese Pardubíc. Od trénera dostal šancu chytať aj preto, lebo dôverne pozná český hokej. "Chytal som preto, aby si Jaro Halák oddýchol, lebo sme hrali dva rýchle zápasy po sebe. Bolo by to na neho veľa. Druhá vec je, že som v reprezentácii už sedem rokov s Českom neprehral. Ťahal som celkom dobrú šnúru a tréner mi veril,“ poznamenal skleslo Lašák. Tento súboj proti tradičnému súperovi mal pre neho špeciálnu príchuť, aj keď už nie v takom rozsahu, ako v minulosti. „Nebral som to tak prestížne. Tie obrovské derby, to už vyprchalo. Mám teraz prechodný domov v Pardubiciach a viem, že všetci známi sa pozerali. Už len preto som chcel vyhrať. A chcel som vyhrať nad chalanmi, ktorých poznám. Motivácia bola v tomto obrovská,“ doplnil sklamaný Lašák.

SITA