Lekári mu nedávali šancu, dnes už hráva dámu: Peťkova (16) mamina hovorí o zázraku, ukázala obrovskú silu

Nádej umiera posledná. Azda najznámejšie klišé sa v rodine Gocníkovcov v istom momente stalo životnou filozofiou. A zdá sa, že na tom niečo bude.

Osud mal iné plány

Peťo bol ešte pred pár rokmi normálny chalan. Bol skvelý tanečník, rád športoval, v škole patril medzi najlepších žiakov. Jedného dňa ho v škole rozbolela hlava, následne odpadol a po výsledkoch z CT-čka už u Gocníkovcov nič nie je ako predtým. V centre mozgu mu našli 3 cm veľkú aneuryzmu.

Pri jeho vážnej diagnóze mu mohol pomôcť špeciálny rehabilitačný bicykel, na ktorý však rodina žijúca z jedného platu nemala dostatok peňazí. Gocníkovci sa vtedy na ľudí obrátili so žiadosťou o pomoc. Čítajte tu: Peťkovi (15) sa po prasknutí cievy zmenil život: Rodina v slzách prosí všetkých o pomoc

Mnoho ľudí vtedy ukázalo dobré srdce. Aj vďaka príspevkom čitateľov portálu Žiar24 Peťo nakoniec pomôcku dostal. ,,Bicykel mu veľmi pomohol. Za ten necelý rok, čo ho máme doma, na ňom Peťko najazdil 360 kilometrov," hovorí Peťova mamina Katarína Gocníková.

Na Slovensku sa to nedá

Dnes Peťo komunikuje kývnutím hlavy či náznakmi ľavou rukou, ktorú ma čiastočne pohyblivú. Katka, ktorá sa kvôli starostlivosti o syna vzdala práce s ním cvičí každý deň. Pomáha spomínaný bicykel, špeciálna lopta i popruhy, ktoré sa zachytia o rebriny a Peťove zápästia a posilňujú horné končatiny.

Podľa slov oddanej maminy majú na zmenách k lepšiemu veľký podiel rehabilitácie v Maďarsku. ,,Kvôli tomu, že má Peťo vývod, nemôže chodiť na rehabilitačné pobyty na Slovensku. Takých pacientov u nás jednoducho neberú. Do Maďarska sa nám podarilo ísť už dvakrát, je to však finančne dosť náročné. Dali sme dokopy peniaze všetkými možnými spôsobmi, obrátili sme sa o pomoc v okolí i na nadácie. Teraz znovu premýšľam, ako mu zabezpečiť ďalší pobyt. Je to o neustálej snahe a zháňaní," opisuje situáciu oddaná mamina.

Malý veľký zázrak

Peťove pohybové schopnosti sa za posledný rok výrazne zlepšili, dokedy ale bude takýto vývoj pokračovať, Katka netuší. ,,To mi nikto nepovie, do akej miery to až dokážeme zlepšovať. Keď sa toto celé stalo, lekár mi povedal, že z neho už nebude nič. Že v najlepšom prípade skončí na ventilácii, že budú zaňho dýchať prístroje. To čo sme za ten čas dokázali, je neuveriteľné," vysvetľuje Katka s dojatím.

Zatiaľ čo ešte pred rokom bol Peťo takmer nehybný, odvtedy sa mu už podarilo aj stáť na nohách. Pomohol mu k tomu špeciálny prístroj, ktorý mal k dispozícii práve počas pobytu v Maďarsku. Prvý raz vydržal pár minút, neskôr už dokonca 40 minút. ,,Bol to úžasný moment, vidieť ho stáť na nohách, nakoľko ešte pred časom nedokázal udržať ani zdvihnutú hlavu," spomína Katka a dodáva, že v súčasnosti sa snaží prísť na možnosť, ako takýto prístroj zabezpečiť Peťovi aj domov.

Zahrá si dámu, hodí očkom po sestričkách

Napriek všetkému je Peťo veselá kopa. Najväčšiu radosť mu vraj vie vyčariť keď od dverí počuje hlasy dvoch svojich mladších sestier, ako sa vracajú zo školy. Radka (11) a Viktória (9) svojmu bratovi veľmi pomáhajú. ,,Baby sa s ním bláznia, rozosmievajú ho. Robia mu opičky a Peťko sa rehoce," hovorí s úsmevom mamina troch detí.

Iskričky v očiach má ale aj pri hraní dámy. Zmenšenú hraciu plochu s niekoľkými figúrkami mu mamina položí na kolená, keď sedí na vozíčku. Peťo má pohyblivú len ľavú ruku a posunúť figúrku pomalým a sústredeným pohybom mu chvíľu trvá. Víťazstvo mu ale chutí. ,,Strašne si užíva, keď už vie, že ide vyhodiť moju figúrku," smeje sa Katka.

Hoci Peťo nie je ako jeho rovesníci, dušu 16-ročného chalana v sebe nezaprie. V správnej chvíli dokáže žmurknúť aj zdvihnúť obočie. ,,Takto zvykne na rehabilitáciách žmurkať na sestričky. To je také jeho mmm aká kočka," dodáva s úsmevom Katka Gocníková.

Foto: Dnes24.sk + súkromný archív K. Gocníkovej