Máte doma prváka? Po nástupe do školy si všímajte signály, či je na ňu zrelý

Koniec bezstarostnému škôlkarstvu a nástup do prvej triedy základnej školy je pre dieťa veľká životná zmena. Pri zápise do prvého ročníka sa u detí posudzuje školská zrelosť a školská pripravenosť.

Tá sa naplno preukáže už v prvých dvoch mesiacoch. Mnohé deti sú ľudovo povedané príliš hravé, neadaptujú sa na školu, a tak ich rodičia radšej opäť preradia do škôlky. Čo by mal prváčik zvládať?

Samostatnosť a prispôsobivosť

Podľa psychologičky sa hodnotí viacero vecí. Telesnú zrelosť a zdravotný stav posúdi pediater. Ďalšími predpokladmi sú psychická, citová a sociálna zrelosť.

"Sem spadajú všetky potrebné schopnosti. Ide o vnímanie, vizuálno- motorickú koordináciu, rozumové poznávanie, vývin reči, slovnej zásoby a syntaktického citu , pozornosť, pamäť a osobnostnú i pracovnú vyspelosť,“ vymenúva Zuzana Macková z poradne IPčko.

Čítajte aj: Pripravte sa s nami na ďalší školský rok: Čo nemá chýbať v aktovke prváčika?

K emočnej a sociálnej zrelosti dieťaťa patrí napríklad to, že už neprežíva separačnú úzkosť pri odlúčení od matky a dokáže sa podriadiť autorite, ktorou by učiteľ v škole mal byť. Vie sa hrať v kolektíve iných detí, neplače a pomerne rýchlo si zvyká na nové prostredie.

Od hygieny po výslovnosť

Prvák by mal vedieť sám ísť na toaletu, samostatne sa najesť, obliecť, obuť, pozapínať gombíky a zaviazať šnúrky. Taktiež by už mal vedieť hovoriť svoje zážitky vo vetách a jednoduchých súvetiach čisto a zrozumiteľne, či zreprodukovať krátku báseň.

Prvák by ale mal poznať svoje meno, vek, adresu, členov rodiny, dni v týždni, mesiace, základné farby, geometrické tvary, pomenovať bežné zvieratá, rastliny, či časti tela.

Mal by vedieť vyslovovať správne všetky hlásky. "V rámci normy je ešte bežná tzv. dyslália, napríklad zamieňanie „l“ a„ľ“ za „r“ alebo problémy so sykavkami. To je však následne potrebné riešiť s logopédom,“ hovorí Macková.

Najčastejšie poruchy

Medzi najčastejšie poruchy detí, ktoré sa prejavia práve po nástupe do školy, sú dyslexia (ťažkosti s učením a písaním), dysgrafia (problémy s písaním), dyskalkúlia (porucha matematických schopností), dyspraxia (porucha pozornosti), ADHD (porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou).

Aj tie môžu byť dôvodom prerušenia školy. Zákonná lehota na to nie je. Vo všeobecnosti však platí, že každé dieťa je individuálne a napríklad hyperaktivita sa často objavuje ako dôsledok iných porúch učenia či správania.

Čítajte aj: Vyše dvadsať dní prázdnin. Koľko voľna si študenti počas školského roka užijú?

Dieťa sa necíti dobre, pretože mu školské činnosti a povinnosti nejdú tak ľahko, ako sa od neho očakáva. Rodičia si to neradi priznávajú, ale často sú oni sami dôvodom neúspechu dieťa, pod ktorý sa často podpisujú problémy doma či celková atmosféra v domácnosti.

"V zmysle školského zákona ak sa u žiaka prvého ročníka v prvom polroku dodatočne zistí, že nedosiahol školskú spôsobilosť, môže riaditeľ školy rozhodnúť o dodatočnom odložení povinnej školskej dochádzky alebo jeho zaradení do nultého ročníka. Zákonný zástupca má právo rozhodnúť o tom, či dieťa s dodatočne odloženou školskou dochádzkou bude navštevovať materskú školu alebo nultý ročník. Štatistiku, žiaľ, v takýchto prípadoch nesledujeme,“ uviedol, pre Dnes24.ak Komunikačný odbor z ministerstva školstva.

Rodičia by nemali tlačiť na pílu, ale po konzultácii so školou a odborníkmi by radšej mali zvážiť odklad školskej dochádzky. Podľa Mackovej by to dieťa za pomoci rodičov a pedagógov v materských školách malo za rok bez problémov dobehnúť.

Ilustračné foto, TASR