Medzi hokejom a štúdiom

BARDEJOV. Mestský zimný štadión oslavuje desiate výročie pod stále deravou strechou. Hokejisti HK Bardejov by to chceli osláviť dôstojným vystúpením v skupinovej druhej lige. Predchádzajúcich šesť rokov prvoligového hokeja a snaha o postup do extraligy určite spopularizovali náš najúspešnejší kolektívny šport v meste a regióne.

Začínal bez strechy

Medzi generáciu hokejistov, ktorí začínali na ešte otvorenom zimnom štadióne Pod Vinbargom bez strechy, patrí aj Tomáš Leščišin. 31-ročný odchovanec HC 46 Bardejov svoje úsilie od začiatku venoval nielen hokeju, ale aj vzdelaniu.

„Pamätám si na trénerov, boli to aktívni hokejisti, Gmitter, Marcinov, Rybár. No už do 7.ročníka základnej školy som odišiel do Prešova, za lepšími podmienkami. Tam som hral za všetky mládežnícke vekové kategórie a až do maturity za juniorov. Hral som aj za A mužstvo, no keď sa kluby rozdelili, nemohol som hrať za dva a zostal som v juniorke. Toto obdobie mi dalo viac, ako keby som zostal doma. Po maturite som odišiel, opäť za hokejom.“

Dôležité rozhodnutie

„Pre športovca je to asi moment, keď skončí strednú školu. Po maturite som musel hrať už za mužov, tak sa stalo, že sme sa s otcom rozhodli skúsiť to za veľkou mlákou. Prijali ma na vysokú školu, za ktorú som mal hrať aj hokej. Nastal ale problém v komunikácii. Ja som v prvom ročníku nastúpil do nultého ročníka, kde som mal len angličtinu."

„V tomto prípade, som ale od školskej hokejovej organizácie nedostal povolenie hrať hokej. Aj keď som už bol študentom vysokej školy New Hampshire pri Bostone, povedali mi, že musím počkať. Rozhodol som sa, že sa vrátim domov, mal som vtedy 21 rokov. Nevidel som v hokeji pre seba perspektívu,“ zaspomínal hokejista.

Na slovenskej pôde

Po skúsenostiach so štúdiom i hokejom v USA sa Leščišin vrátil nielen do slovenského školstva, ale aj na slovenský ľad. „Najprv som dostal ponuku hrať českú extraligu za Ostravu. No po jeden a pol roku bez hokeja sa to nedalo zvládnuť. Absolvoval som letnú prípravu, no nebol som na to pripravený. V Bratislave som nastúpil na Vysokú školu manažmentu. No dostal som ponuku z Bardejova, do mužstva prvej ligy."

„Bol tu však tréner, ktorý nevedel pochopiť, že študujem a chcem hrať hokej. Povedal mi, že buď budem hrať hokej na sto percent, alebo sa so mnou nepočíta. Aj do Ameriky som išiel s tým, že budem študovať aj hrať hokej. Rok a pol bola dobrá škola pre život, naučil som sa jazyk, prispôsobil som sa novému prostrediu. Teraz je to už u nás lepšie, vysoká škola dáva individuálny študijný plán, dá sa to zvládnuť.“

Darí sa mi v prvej formácii. Aj minulý rok som hral s Ľubom Baránkom, škoda, že odišiel Renčok.

Prvá liga

Lákalo ho nastúpiť za Bardejov v 1. lige, lenže na dvoch stoličkách sa sedieť nedalo. No aj druhá liga je zaujímavá. „Študoval som v Bratislave, nedalo sa to. Bolo dobre, že tu bolo mužstvo, ktoré dokázalo vyhrať 1. ligu, a hrať baráž o postup do extraligy. Len bola škoda, že sa trošku zanevrelo na domácich odchovancov. No toto obdobie hokeju určite pomohlo, zimný štadión pritiahol veľa ľudí."

„V minulej sezóne tu bola snaha v meste zachrániť hokej a podarilo sa. Pozitívne bolo, že sa tu stále hral hokej, aj keď len druhá liga. Príležitosť dostali chlapci z Bardejova a zahrali si súťaž. Pocítili na sebe, že aj táto súťaž je kvalitná. Aj keď sme si mysleli, že to nebude problém, je tu veľa kvalitných klubov a hráčov, ktorí sa venujú hokeju. Teraz je úroveň tejto súťaže vyššia, ako keď som hral pred päť, šesť rokmi.“

Súťaž aj svadba

„Cítim veľký rozdiel v príprave oproti minulému roku. Pod vedením skúseného trénera sme lepšie pripravení. Kvalitné tréningy majú koncepciu, výkonnosť rastie. Prišli nás posilniť štyria hráči. Dá sa povedať, že sami Bardejovčania to neutiahnu. No podstatné je, aby tvorili základ mužstva. Sezóna by mala byť lepšia ako tá minulá. Keď tento tím vydrží pohromade, play off by sme mali uhrať,“ hovorí Leščišin.

„Len aby nás obchádzali zranenia, či odchody hráčov za prácou. Mne osobne sa darí v prvej formácii. Aj minulý rok som hral s Ľubom Baránkom, škoda, že odišiel Renčok. Hľadáme ešte tretieho na krídlo. Všetci máme chuť ukázať, že vieme hrať hokej a hlavne vyhrávať,“ dodáva.

V hokejovej rodine sa chystá životná udalosť, po treťom zápase by Tomáš chcel osláviť nielen víťazstvo. „Ešte som chvíľu slobodný, vyvolenou je Žaneta. Svadba má termín 30. september,“ pochváli sa Tomáš Leščišin, ktorý pracuje v rodinnej firme, pred kľúčovým prestupom.