Webnoviny - Svet

Mikuláš Dzurinda sa rozlúčil, SDKÚ si volí nového šéfa

WEBNOVINY.SK

ZVOLEN 19. mája (WEBNOVINY) – Mikuláš Dzurinda

Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. (1955) sa narodil 4. februára 1955 v Spišskom Štvrtku. Vysokoškolské štúdium ukončil na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline.

Do politiky vstúpil v roku 1990 ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH). V roku 1991 sa stal námestníkom ministra dopravy a pôšt SR. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR). V čase vzniku samostatného Slovenska (1993) zastával Mikuláš Dzurinda post podpredsedu KDH pre ekonomiku. Od marca do októbra 1994 bol ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec NR SR.

Mikuláš Dzurinda sa stal v júli 1998 predsedom Slovenskej demokratickej koalície (SDK), ktorá vznikla spojením piatich opozičných strán Demokratickej únie, Kresťanskodemo­kratického hnutia, Demokratickej strany, Sociálnodemokra­tickej strany Slovenska a Strany zelených na Slovensku. Koalíciu vytvorili ako protiváhu Mečiarovho HZDS. SDK sa potom pre zmeny v legislatíve pretransformovala na politickú stranu a Mikuláš Dzurinda sa stal jej predsedom. Dzurinda bol medzi tými, ktorí sa snažili o faktické zlúčenie piatich zakladajúcich strán SDK do jednej, no keď sa mu to nepodarilo, založil v januári 2000 novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). V januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou (DS).

Mikuláš Dzurinda bol premiérom Slovenskej republiky dve volebné obdobia, v rokoch 1998–2002 a 2002–2006, medzi najväčšie úspechy jeho vládnutia patrí v roku 2004 vstup Slovenskej republiky do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie.

Od roku 2006 bol Mikuláš Dzurinda poslancom NR SR za SDKÚ-DS. Vo februári 2010 sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie a volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. Vo vláde Ivety Radičovej zastával Mikuláš Dzurinda post ministra zahraničných vecí.

Po volebnom neúspechu SDKÚ-DS ako aj celej slovenskej pravice v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Dzurinda prevzal plnú politickú zodpovednosť a 12. marca 2012 oznámil, že skončí v máji ako predseda SDKÚ-DS a nebude kandidovať na post predsedu. Informoval, že v NR SR bude pôsobiť ako radový poslanec.

Mikuláš Dzurinda je ženatý, má dve deti.

zdroj: wikipedia.org, www.osobnosti.sk, www.sdku-ds.sk, vlada.gov.sk, archív SITALucia Žitňanská

Doc. JUDr. Lucia Žitňanská, PhD., sa narodila 3. júna 1964 v Bratislave. Po ukončení štúdií na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave roku 1987 pracovala ako podniková právnička, neskôr ako odborná pracovníčka na Protimonopolnom úrade SR.

Od roku 1992 pôsobila ako pedagóg na Právnickej fakulte UK v Bratislave, v roku 2001 získala titul docent v odbore obchodné právo a v roku 2002 bola zapísaná do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory. V októbri 2002 sa stala štátnou tajomníčkou na Ministerstve spravodlivosti (MS) SR. Do tejto funkcie ju nominovalo KDH ako nestraníčku. Od februára do júna 2006 bola ministerkou spravodlivosti SR vo vláde Mikuláša Dzurindu, nahradila Daniela Lipšica (KDH), ktorý podal demisiu.

V roku 2006 bola za SDKÚ-DS zvolená za poslankyňu NR SR, bola podpredsedníčkou Mandátového a imunitného výboru a členkou Ústavnoprávneho výboru NR SR. Do SDKÚ-DS vstúpila v marci 2007. V parla­mentných voľbách 2010 bola opätovne zvolená za poslankyňu NR SR za SDKÚ-DS a stala sa ministerkou spravodlivosti SR vo vláde Ivety Radičovej. V parlamentných voľbách 2012 bola zvolená za poslankyňu za stranu SDKÚ-DS, v NR SR je členkou ústavnoprávneho výboru.

Lucia Žitňanská je vydatá, má tri deti.

Zdroj: www.sdku-ds.sk, www.osobnosti.skPavol Frešo

Ing. Bc. Pavol Frešo sa narodil 21. apríla 1969 v Bratislave. Vyštudoval Elektrotechnickú fakultu Slovenskej technickej univerzity (STU) a titul bakalára získal na Fakulte podnikového manažmentu Ekonomickej univerzity (EU). V rokoch 1990 až 1992 pracoval na živnostenský list a od roku 1993 do roku 2006 bol riaditeľom súkromnej spoločnosti so zameraním na tvorbu informačných systémov.

Pavol Frešo vstúpil do politiky v roku 1992, v rokoch 1992–93 bol podpredsedom Občianskej demokratickej strany (ODS), neskôr Konzervatívnej demokratickej strany (KDS). V rokoch 2003–2005 predseda revíznej a kontrolnej komisie Demokratickej strany (DS), v rokoch 2005–2006 podpredseda DS pre vnútornú politiku. Po zlúčení Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ) s DS v roku 2006 sa stal členom prezídia SDKÚ-DS. V parlamentných voľbách 2006 bol zvolený za poslanca NR SR za SDKÚ-DS, v novembri 2009 bol v regionálnych voľbách zvolený za predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BKS) a túto funkciu vykonáva dodnes.

Pavol Frešo je ženatý, má tri deti.

Zdroj: http:freso.sk, wikipedia.org, www.region-bsk.skViliam Novotný

MUDr. Viliam Novotný sa narodil 13. marca 1973. Po vyštudovaní Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach pracoval ako neurochirurg.

V rokoch 2002–2006 bol poslancom NR SR za SDKÚ-DS a poradcom predsedu vlády pre zdravotníctvo, vo voľbách 2006, 2010 a 2012 bol zvolený za poslanca NR SR. Je podpredsedom Regionálneho zväzu SDKÚ-DS v Košickom kraji a poslancom v regionálnom zastupiteľstve Košického samosprávneho kraja (KSK)

Viliam Novotný je ženatý, má tri deti.

zdroj: www.osobnosti.sk, www.sdku-ds.sk, www.nrsr.skDoterajší predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda v sobotu skončí vo funkcii. O novom lídrovi rozhodne 441 delegátov na Kongrese. Kandidáti sú traja – Pavol Frešo, Lucia Žitňanská a Viliam Novotný.

Kongres odštartovali tóny slovenskej štátnej hymny. „Dúfam, že tieto tóny budú znieť aj dnes večer v Helsinkách, lebo je pekná a naša,“ povedal pri privítaní delegátov a hostí na kongrese odstupujúci predseda Dzurinda.

Nech Pán Boh pomáha SDKÚ

Dzurinda zaželal svojej strane, aby zostala stranou, ktorá má čo povedať k veľkým témam, ktorá dokáže robiť zásadné zmeny a dosiahnuť veľké veci. „Nech nám na tejto ceste Pán Boh pomáha,“ rozlúčil sa v prejave Dzurinda so spolustraníkmi.

Dzurinda vie, že čas, v ktorom odchádza, nie je jednoduchý, je podľa neho zložitý, ale nie je beznádejný. „Neprimeraným pesimistom chcem povedať, že zo šiestich percent sa dá odraziť k 20-tim percentám. Miloš Zeman preberal stranu, keď mala štyri a vo voľbách mala 27 percent,“ povedal. Priveľkým optimistom odkázal, že zo šiestich percent sa dá odraziť aj k trom percentám a nižšie.

V prejave sa Dzurinda nechcel podrobnejšie vracať k parlamentným voľbám. „O čo objektívnejšie vyhodnotíme parlamentné voľby, o to väčšiu šancu budeme mať pokračovať v budúcnosti,“ povedal. „Urobil som to, čo som mal a je mi ľúto, že sme nedosiahli lepší výsledok,“ dodal.

Hrubá čiara za minulosťou

Dzurinda zreprodukoval otázky, ktoré si po voľbách kladie členská základňa. „Potrebuje Slovensko SDKÚ-DS? Akú politiku dnes SR potrebuje a akú očakáva od stredopavicového spektra? Kto by mal byť jej protagonistom? Potrebuje naša strana reštart, renesanciu, obnovu, znovuzaloženie,“ položil otázky v prejave Dzurinda.

Zároveň dodal, že počul o potrebe nových tvárí, novej agendy a hrubej čiary za minulosťou. „Podstatné je porozumieť, prečo sme straníkmi, prečo sa angažujeme vo verejnom živote ako straníci. Prečo chceme reštart,“ povedal, pričom sa vrátil do roku 2000. „Založil som SDKÚ-DS, lebo som chcel zmeniť pomery na Slovensku,“ pripomenul.

Dzurinda sa rozhodol založiť vlastnú stranu, keď KDH tlačilo na rozklad Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a rozloženie päťkoalície. Uvedomoval si, že cieľ bez politického krytia dostať SR do EÚ a NATO nedosiahne. „V januári 2000 sme sa rozhodli, že založíme vlastnú stranu, aby sme mohli zmeniť Slovensko. Ustanovujúci kongres sme naplánovali na 17. november. S pokorou môžem povedať, že sme Slovensko zmenili k lepšiemu. Slovensko sme zmenili, lebo sme chceli slúžiť našej vlasti a dobrej veci,“ vyhlásil.

Odstupujúci predseda zároveň položil otázky, prečo dnes chcú členovia obnoviť stranu, prečo chcú nový štart. Podľa mnohých vraj chýba veľká téma ako integrácia, alebo reformy. „Hovoria, že sa také témy vytratili. Ja sa domnievam, že to nie je pravda. V súčasnosti sa objavila obrovská výzva ako zmeniť nielen Slovensko, ale aj EÚ a eurozónu. Práve takáto krajina a takáto strana má k tomu čo povedať. Potrebujeme vážne zmeny doma, v eurozóne a celej EÚ. Budeme mať k tomu čo povedať, ak nám pôjde o službu dobrej veci a až potom o stranícke a osobné veci,“ zdôraznil.

Druhou podmienkou je podľa Dzurindu obrovská trpezlivosť. „Dnes sa nemôžeme pýtať, čo nám môže poskytnúť strana, ale pýtať sa, čo môžem urobiť sám, aby sme sa pozviechali. Dnešok je časom pre čisté charaktery. Želám strane čo najviac takýchto charakterov,“ uviedol.

Novotný nemá veľké šance

Po Dzurindovom prejave sa prihlásil s vystúpením europoslanec, bývalý podpredseda strany a tiež jej spoluzakladateľ, Eduard Kukan. „SDKÚ je dieťaťom Dzurindu. Vytvoril ju so spolupútnikmi. Dzurinda tomuto dieťaťu daroval celý život a umenie,“ povedal. „Patrí sa, aby odišiel s úctou, za to, čo pre stranu a Slovensko urobil,“ povedal. Kukan je presvedčený, že meno Dzurindu a tejto strany bude mať dôstojné miesto v dejinách Slovenska.

Väčšina delegátov, ktorí nocovali vo Zvolene, očakáva tesný súboj medzi Frešom a Žitňanskou. Jeho výsledok si netrúfali odhadnúť. Novotnému nedávajú veľké šance. Myslia si, že v prvom kole môže odobrať hlasy Frešovi, čo môže spôsobiť, že Žitňanská vyhrá voľby v prvom kole.

SDKÚ má aj po voľbách preferencie pod hranicou zvoliteľnosti.

Voliť sa budú aj podpredsedovia

Okrem voľby predsedu budú delegáti voliť aj podpredsedov strany. Aj keď sa uvažovalo, že počet podpredsedov sa rozšíri na šesť, medzi kandidátmi na predsedu panuje zhoda, že budú štyria ako doteraz.

Frešo deklaroval, že za podpredsedov navrhne svojich protikandidátov Luciu Žitňanskú, Viliama Novotného a Jozefa Mikuša. Podľa informácií agentúry SITA však Žitňanská zrejme ponuku byť „len“ podpredsedníčkou strany neprijme.

Žitňanská chce vo vedení strany vidieť okrem Freša aj Novotného a Mikuša, Ivana Štefanca, Martina Fedora a Miroslava Beblavého.

Novotný v prípade zvolenia za predsedu chce navrhnúť za podpredsedov strany Freša, Žitňanskú, Mikuša a Ľudovíta Kaníka. Z regiónov prišiel návrh, aby podpredsedníčkou bola bývalá europoslankyňa Zita Pleštinská.

Doterajší podpredsedovia Ivan Mikloš a Milan Hort už kandidovať nebudú. Iveta Radičová, ktorá bola tiež podpredsedníčkou, už nie je členkou strany.

Okrem podpredsedov delegáti zvolia na návrh nového predsedu generálneho sekretára SDKÚ-DS, členov súdu a revíznej komisie. Schváliť majú aj generálnu líniu na roky 2012 – 2016.

Stranícky Kongres SDKÚ sa koná v čase semifinálového duelu medzi Slovenskom a Českom na hokejových majstrovstvách sveta v Helsinkách. Rokovanie však pre zápas neprerušia.

Záver kongresu je predbežne naplánovaný na 19:15. Zamestnanci straníckej centrály však v piatok zabezpečovali podmienky na to, aby záujemcovia mohli sledovať aj hokejový zápas. Rovnakú výhodu budú mať aj novinári v presscentre.

Kľúčové momenty histórie strany

júl 1997 Dohodu o vzniku Dúhovej koalície, neskôr nazvanej Slovenská demokratická koalícia podpísali Kresťanskodemo­kratické hnutie (KDH), Demokratická únia (DÚ), Demokratická strana (DS), Sociálnodemokra­tická strana Slovenska (SDSS) a Strana zelených na Slovensku (SZS). Vládna koalícia pod vedením Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) reagovala tým, že prijala v roku 1997 reštriktívny zákon, ktorý fakticky znemožňoval kandidovať vo voľbách koalíciám. Ako reakcia na tento krok sa SDK formálne pretransformovala z koalície na politickú stranu a členmi sa stalo 150 kandidátov do volieb. Tí zároveň vystúpili zo svojich materských politických strán.

jeseň 1998 Po parlamentných voľbách 25. a 26. septembra 1998 vznikla vláda zložená zo Slovenskej demokratickej koalície (SDK), Strany demokratickej ľavice (SDĽ), Strany maďarskej koalície (SMK) a Strany občianskeho porozumenia (SOP). HZDS získalo síce najviac, 27 percent hlasov voličov, nepodarilo sa mu však zostaviť vládu. Predsedom vlády sa stal Mikuláš Dzurinda.

január 1999 Od začiatku roka 1999 sa začali objavovať v SDK spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietli DS a KDH.

2000 Predstavitelia SDK blízki Dzurindovi sa dohodli na vytvorení nového politického subjektu – Slovenskej demokratickej a kresťanskej únie (SDKÚ), zaregistrovaná bola vo februári 2000. Po augustovom sneme sa k nej pridala aj Demokratická únia a v novembri 2000 sa konal aj ustanovujúci kongres SDKÚ.

2002 Parlamentné voľby vyhralo so ziskom 19,5 percenta hlasov HZDS, no premiérom SR sa opäť stal Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ, ktorú podporilo 15,09 percenta voličov. Mikuláš Dzurinda podpísal koaličnú zmluvu s predsedom Strany maďarskej koalície (SMK) Bélom Bugárom, predsedom Kresťanskodemo­kratického hnutia (KDH) Pavlom Hrušovským a predsedom Aliancie nového občana (ANO) Pavlom Ruskom.

január 2006 Slovenská demokratická a kresťanská únia (SDKÚ) sa zlúčila s Demokratickou stranou (DS) – SDKÚ-DS.

2006 SDKÚ-DS sa po parlamentných voľbách nestala súčasťou vládnej koalície. Vo vláde Roberta Fica boli okrem zástupcov Smeru predstavitelia SNS a ĽS-HZDS.

2010 Mikuláš Dzurinda sa vo februári 2010 vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie. Volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová, ktorá vykonávala po voľbách aj funkciu predsedníčky vlády SR. Koalíciu vytvorili strany SDKÚ-DS, strana Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a strana Most-Híd.

2011 Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery vláde. Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo v parlamente 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo najmenej 76 hlasov. Deväť poslancov hlasovalo proti a 60 nehlasovalo. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.

2012 Po volebnom neúspechu SDKÚ-DS ako aj celej slovenskej pravice v predčasných parlamentných voľbách 10. marca 2012 Dzurinda prevzal plnú politickú zodpovednosť a 12. marca 2012 oznámil, že skončí ako predseda SDKÚ-DS a na straníckom kongrese nebude kandidovať na post predsedu. Zároveň informoval, že bude v kandidatúre na šéfa strany podporovať Luciu Žitňanskú. Dzurinda v NR SR pôsobí ako radový poslanec.

Zdroj: Wikipédia, archív SITA.

Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM