Milé oslavy i tvrdý boj za vlastné práva: Pripomíname si Medzinárodný deň žien

Organizácia Spojených národov (OSN) v roku 2019 navrhla, aby sa ľudia pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ) zamysleli nad inovačnými prostriedkami, ktoré by umožnili rozšírenie rodovej rovnosti, práv a možností žien najmä v oblastiach, akými sú systémy sociálnej ochrany, prístup k verejným službám či budovanie trvalo udržateľných infraštruktúr. OSN zosumarizovala svoje návrhy do témy MDŽ: Rozmýšľaj o rovnosti, buduj s rozumom a inovuj v mene zmien. MDŽ, ktorý pripadá na 8. marca, sa slávi v mnohých krajinách sveta, zdôraznila OSN.

Svetová organizácia v roku 1977 rozhodla, že Medzinárodný deň žien bude oficiálnym sviatkom. OSN prvýkrát slávila MDŽ počas Medzinárodného roku žien v roku 1975.

Vyzvali celý svet

Keď OSN v roku 1977 vyhlásila MDŽ za oficiálny sviatok, vyzvala všetky krajiny na svete, aby venovali jeden deň v roku na oslavy práv žien a medzinárodného mieru. Na plenárnom zasadnutí 16. decembra 1977 Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 32/142 požiadalo všetky štáty sveta, aby sa usilovali vytvoriť priaznivé podmienky na odstránenie diskriminácie žien a na ich plnú účasť na spoločenskom rozvoji na základe rovnosti.

V niektorých krajinách – Rusku, Bielorusku, Číne či Bulharsku – sa MDŽ stal národným sviatkom.

Korene MDŽ siahajú do rokov 1857 a 1911, keď robotníčky v textilných závodoch v New Yorku protestovali proti zlým pracovným podmienkam.

V súlade s deklaráciou Americkej socialistickej strany (The Socialist Party of America, SPA) sa prvý Národný deň žien konal na celom území Spojených štátov amerických (USA) 28. februára 1909. Ženy slávili tento deň v poslednú februárovú nedeľu do roku 1913, priblížila OSN na svojom webe.

Mimoriadnou sa stala udalosť, keď 25. marca 1911 skupina robotníčok demonštrujúca v newyorskej textilke zahynula pri požiari. Nepodarilo sa im uniknúť včas, lebo boli zatvorené dvere. Preto, aby robotníčky nevychádzali von pred koncom pracovného času.

Bojovali vo viacerých krajinách

Ďalší významný fakt sa viaže s II. Medzinárodnou konferenciou socialistických žien v roku 1910 v Kodani. Nemecká socialistka Clara Josephine Zetkinová navrhla, aby sa zaviedol Medzinárodný deň žien na uznanie boja za práva žien všade vo svete.

Deň solidarity žien v boji za rovnosť s mužmi, za ekonomické a politické práva sa uskutočnil 19. marca 1911 v Dánsku, Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku formou mítingov, na ktorých sa stretol vyše milión žien a mužov. O rok nato sa sviatok žien konal v tých istých štátoch, ale 12. mája. V nasledujúcom roku 1913 tento deň 2. marca slávili vo Francúzsku, 9. marca v Čechách, Holandsku, Uhorsku, Rakúsku, Švajčiarsku a 12. marca v Nemecku.

Tradícia slávenia sviatku žien 8. marca sa začala posilňovať po tom, ako v roku 1914 ženy v Dánsku, Holandsku, Nemecku, Rakúsku, Rusku, Švajčiarsku a USA organizovali protesty či akcie solidarity práve ôsmy marcový deň. Tento dátum bol zvolený na pamiatku veľkých štrajkov robotníčok textilných fabrík v USA, ktoré sa konali 8. marca 1857 a 1908.

Iná referencia sa vzťahuje k 8. marcu 1917 a ruským robotníčkam, ktoré vyšli do ulíc, aby začali generálny štrajk.

V roku 1917 zahynuli v bojoch približne dva milióny mužov. Ruské ženy sa rozhodli v poslednú februárovú nedeľu vstúpiť do štrajku, aby získali „chlieb a mier“.

O niekoľko dní cár abdikoval a Dočasná vláda Ruska dala ženám volebné právo. Vtedy pripadla posledná nedeľa v mesiaci na 23. február v juliánskom kalendári, teda na 8. marca gregoriánskeho kalendára. Odvtedy MDŽ nadobudol inú dimenziu v rozvinutých i rozvojových krajinách.

Po druhej svetovej vojne sa 8. marec začal vo viacerých štátoch sveta sláviť ako sviatok žien, až napokon ho v roku 1977 OSN vyhlásila za Medzinárodný deň žien.

Foto: ilustračné