Minimálna mzda na Slovensku: V roku 2018 by sa mala priblížiť k sume 500 eur

Poslanci v diskusnej relácii debatovali na tému minimálna mzda. Polepšiť by sme si mali už v roku 2018.

Lucia Šútorová
Ilustračný obrázok k článku Minimálna mzda na Slovensku: V roku 2018 by sa mala priblížiť k sume 500 eur
Zdroj: TASR

Minimálna mzda by mala tvoriť 60 % priemernej mzdy a Slovensko sa k tejto hranici postupne približuje. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to uviedol štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Branislav Ondruš (Smer-SD). Podľa šéfa opozičnej SaS a europoslanca Richarda Sulíka mzdy vyrieši trh bez zásahov vlády.

Rast minimálnej mzdy

Ondruš poukázal na medzinárodný záväzok v podobe Európskej sociálnej charty, podľa ktorej by minimálna mzda mala predstavovať 60 % priemernej mzdy v hospodárstve. Na Slovensku pritom len mierne presahuje 50 %. Na budúci rok by sa mala podľa návrhu sociálnych demokratov priblížiť k sume 500 eur mesačne a v roku 2019 ju prekročiť.

Iné európske krajiny

„Takýto záväzok nedokážeme splniť skokovo, to by ste nás úplne roztrhli. Postupne sa k tejto hranici približujeme. Naša predstava je, aby sme aj na Slovensku boli na tom tak, ako sú iné európske krajiny, tie, v ktorých sa žije ľuďom lepšie a ktoré spĺňajú tento záväzok z Európskej sociálnej charty,“ priblížil.

Oslobodenie mzdy

Sulík reagoval, že žiadna krajina EÚ nemá minimálnu mzdu na úrovni 60 % a je presvedčený, že ak takýto záväzok existuje, je zlý a treba od neho odstúpiť. Zároveň upozornil, že na minimálnu mzdu je naviazaných množstvo iných veličín, napríklad exekučné konanie či odmeny obecných poslancov. „Ak sa chcete hrať s minimálnou mzdou, tak ju najprv osloboďte od všetkých týchto väzieb, nech to nezasahuje do hospodárstva,“ povedal.

Problémy pre zamestnávateľov

Dodal, že reálne mzdy rastú niekoľko rokov po sebe o 3 až 4 %. „Už keď máme minimálnu mzdu, ja sa nebránim jej rastu, ale nech to je v rozumnom rozpätí. Keby minimálna mzda rástla povedzme o 5 %, asi by sme tu o tom nediskutovali. Vy ju teraz idete zvýšiť odhadom o 15 % a narobíte veľa zamestnávateľom problémy. Máme 40 000 firiem, ktoré sú v strate. Týmto firmám prehĺbite stratu a narobíte problémy aj štátu,“ zdôraznil predseda SaS.

Nízke platy

Ondruš argumentoval, že nízke mzdy vyháňajú ľudí z konkrétnych sektorov, ako je cestovný ruch alebo poľnohospodárstvo. „Za minimálnu mzdu dnes ľudia nechcú ísť pracovať. Ako môžeme zvýšením minimálnej mzdy likvidovať pracovné miesta, keď reálne zamestnávatelia nie sú schopní pri dnešnej nízkej úrovni platov získať zamestnancov?“ pýtal sa.

„Práve preto budú musieť zamestnávatelia tie mzdy zvýšiť, tomu sa hovorí trh, na to nie sú nutné zásahy štátu,“ odpovedal Sulík.

Politická kategória

Podľa štátneho tajomníka rezortu práce za Most-Híd Ivana Švejnu sa minimálna mzda dvíhala za každej vlády a otázka je len o koľko. Označil ju za politickú kategóriu. „Otázka je, či neotvoriť diskusiu na tému, že pokiaľ už táto politická kategória existuje, dať tomu nejaké pravidlá, či už sektorová… Toto by bolo najideálnejšie, aby sme sa každý rok nenaťahovali,“ myslí si.

Predseda hnutia Sme rodina a poslanec Národnej rady SR Boris Kollár sa domnieva, že vo zvyšovaní miezd podnikateľom bránia regulácie a rozhodnutia štátu, napríklad vysoké ceny energií. „Štát tu robí zásadnú chybu. Podnikatelia budú veľmi radi zvyšovať platy, ale nech im štát nehádže polená pod nohy cez Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Štát je zlý hospodár a vytvára zlé zákony,“ tvrdí.

Foto: ilustračné

Zdroj: TASR