Ministri odsúhlasili predaj najväčších šiestich teplární

Zľava: Predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a minister financií Ivan Mikloš počas 33. schôdze vlády SR.Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) – Vládny kabinet na svojom stredajšom rokovaní rozhodol o predaji šiestich najväčších teplárenských spoločností, v ktorých má štát 100-percentné podiely. "Vláda odporučila predsedníčke výkonného výboru fondu (národného majetku – pozn. red.) v spolupráci s ministrom financií a ministrom hospodárstva pripraviť návrh postupu privatizácie teplární. Zhoda je v tom, že privatizovať teplárne budeme,“ povedal na tlačovej besede po rokovaní vládneho kabinetu minister financií Ivan Mikloš.

Podľa ministra vláda bude verejnou súťažou hľadať strategického investora pre teplárne v Bratislave, Trnave, Žiline, Martine, vo Zvolene a v Košiciach. „Zatiaľ nie je zhoda v tom, aký bude predávaný podiel. Bude však určite najmenej 51-percentný,“ dodal Mikloš. Podľa neho o tom, aký podiel teplární sa nakoniec bude predávať, rozhodne vláda na základe materiálu, ktorý majú vypracovať spomínané ministerstvá a fond. “Materiál má dať aj argumenty a návrh, či bude pri predaji teplární aj prípadná participácia samospráv,“ spresnil Mikloš.

Dôvodov na predaj teplárenských spoločností je podľa Mikloša viacero. “Doterajší vývoj teplární v štátnom vlastníctve ukázal, že sa nevyvíjajú dobre, zvyšuje sa zadlženosť. Niektoré sú v strate, niektoré sú v zisku, ale aj tie, ktoré sú v zisku, sú v zisku len vďaka tomu, že predávali emisie. Do budúcna bude potrebné aj pomerne veľmi veľa investovať v tejto oblasti. Chcel by som zdôrazniť aj to, že ide o teplárne, ktoré pôsobia na vysoko konkurenčnom trhu," konštatoval Mikloš. Podľa neho je privatizácia teplární vo verejnom záujme.

Predaj 100-percentného podielu teplárenských spoločností navrhovali vláde Fond národného majetku a ministerstvo financií. „Porovnaním očakávaného výnosu z predaja 100 % majetkových podielov oproti očakávanému dividendovému výnosu je výhodnejší predaj majetkových účastí v teplárenských spoločnostiach strategickému investorovi. Okamžitý výnos z predaja je z hľadiska fiškálneho a z hľadiska konsolidácie verejných financií výhodnejší ako dlhodobá pozícia FNM ako investora v podnikoch lokálneho významu,“ uviedli fond a ministerstvo v analýze ekonomickej výhodnosti. Podľa nich sa v súčasnosti odhaduje trhová cena teplárenských spoločností na úrovni 160 až 200 mil. eur.

Podľa analýzy privatizácia nebude mať negatívny vplyv na cenu dodávaného tepla. „Cena je a bude aj naďalej regulovaná na základe pravidiel stanovených nezávislým orgánom, Úradom pre reguláciu sieťových odvetví,“ zdôraznil fond, podľa ktorého predaj teplárenských spoločností je výhodný aj z toho hľadiska, že potrebné budúce investície do ekologizácie teplárenských spoločností zabezpečí súkromný investor. Štát by tak mal ušetriť eurofondy, ktoré mali na tento účel smerovať. „Ušetrené prostriedky plánované z EÚ fondov bude možné použiť na iné priority vlády ako diaľnice či informatizáciu spoločnosti,“ dodal fond.

Predaj šiestich najväčších teplárenských spoločností chcela realizovať ešte druhá vláda Mikuláša Dzurindu. Odpredaj majetku však už kvôli predčasným parlamentným voľbám v roku 2006 nestihla. Nasledujúca vláda Roberta Fica predaj energetických spoločností zastavila. Teplárenské spoločnosti sa mali predávať viacerými spôsobmi. Dzurindova vláda nakoniec schválila predaj 51 % akcií priamo strategickému investorovi. Podľa fondu o teplárne vtedy prejavilo záujem 64 subjektov vrátane konzorcií a kvalifikovalo sa 30 uchádzačov.