Miro (23) prezradil fintu stopárov: Ako zdolať 6 krajín za 110 eur? FOTO
Toto leto sa Miro zo Žilinskej univerzity rozhodol splniť si jeden zo svojich snov. Po dlhšom váhaní sa rozhodol stopom prejsť časť Európy. V rozhovore prezradil ako sa na cestu pripravoval a oveľa viac.
Miroslav (23) pochádza z východu, no už štvrtý rok študuje a býva v Žiline. Jeden rozhovor s ním ste si už na našom portáli mohli prečítať. Toto leto chcel Miro zažiť niečo nové a tak sa vydal na cestu naprieč Európou. Na tom by nebolo nič zvláštne, keby si ako spôsob prepravy nevybral stopovanie. V rozhovore povedal aké krajiny a miesta navštívil, ako aj to čo ho stopovanie naučilo.
Čo bol dôvod, pre ktorý si sa rozhodol stopovať?
Hlavný dôvod bol, že to bolo vždy mojím snom sa len tak niekam vybrať a zažiť niečo nové, pretože je to svojim spôsobom dobrodružstvo. Druhý dôvod bol ten, že to je v podstate cestovanie zadarmo :).
Čoho si sa najviac obával?
Veľmi som sa bál, že uviaznem niekde na konci sveta a tiež, že mi nikto nezastaví. Mal som rôzne myšlienky, že ma niekto v noci prepadne, alebo niečo podobné. Vďaka Bohu sa nič také nestalo, takže nemám žiadnu vážnu traumu.
Ako si sa pripravoval na cestu?
Na cestu som sa začal pripravovať hneď, ako som sa rozhodol že pôjdem (to bolo po 2 rokoch) necelý mesiac predtým som si vyznačil približnú trasu kadiaľ pôjdem, hneď potom som začal zberať informácie a skúsenosti z článkov, a tiež som skypoval s jedným známym slovenských stopárom, ktorý precestoval celý svet.
Napriek tomu si myslím, že je nemožné sa na to dokonale pripraviť, pretože stále vás niečo prekvapí. Pri dlhšom stopovaní tiež platí pravidlo, „čo nemáš, to nepotrebuješ".
Čo všetko si si so sebou zobral na cestu?
Ako prvé som si zohnal veľký vak, ktorý je vhodný na dlhodobejšie cestovanie. Potom som si zbalil oblečenie, spací vak, karimatku a veľa jedla. Čo sa týka oblečenia, potvrdilo sa mi, že menej je niekedy viac. A ako posledné som si kúpil mapu Európy.
Aké krajiny a miesta si počas stopovania navštívil?
Moja trasa šla zo Slovenska do Viedne, kde som prešiel celé Rakúsko až do Švajčiarska. Potom som sa vydal na juh do Talianska, konkrétne do Milána. Potom som sa vydal na východ do Benátok. Z Benátok do hlavného mesta Slovinska Ľubľany až do Chorvátska. Nakoniec som sa cez Maďarsko vrátil domov na Slovensko.
Ako si riešil nocľah?
Väčšinou som využíval službu couchsurfing. Ak sa mi nepodarilo to, tak som sa jednoducho zložil niekde na lúke pri ceste. Raz sa mi stalo, že ma takto videla jedna rodina a zavolala ma k ním domov. V prípade nepriaznivého počasia som prespával aj na železničnej stanici.
Vieš povedať nejaký vtipný alebo kuriózny moment, ktorý si počas cesty zažil?
Áno, bolo ich mnoho. Napríklad som mal slabé chvíle, kedy som volal domov kamarátovi s tým, že tu uviaznem na celý život. Teraz sa s ním na tom smejem. Ale taký najvtipnejší (s odstupom času) bol keď som bol v Miláne a pomýlil som si smer na mape. Šiel som presne opačným smerom niekoľko hodín, potom som zistil, že nie som v centre ale v nejakej prímestskej časti. V tej chvíli som nevedel, či sa smiať alebo plakať, keď mi pani povedala, že centrum je 6 km odo mňa. Z tých kurióznejších.
V Rakúsku som sa stal účastníkom autonehody, ktorá sa stala na diaľnici. Vodič auta, ktorý mi zastavil nestihol zareagovať a nabúral do auta pre ním. Bola to zrážka štyroch áut a nikto z nás nebol zranený.
Čo ťa počas tvojej cesty najviac prekvapilo?
Prekvapilo ma, že všetko na mape vyzerá byť tak blízko, až kým človek nezistí, že svet je celkom veľké miesto :D. Tiež ma prekvapilo, že ľudia vzdialení ďaleko od seba sú v princípe všetci rovnakí. Áno, sú tam nejaké rasové, kultúrne a pod. rozdiely, čo nie je zlé, naopak, rozmanitosť je krásna.
Koľko eur ťa stál takýto výlet?
Celý výlet ma stal približne 110 eur. Keďže som takmer vždy cestoval stopom, tak som míňal približne všetky peniaze na jedlo, čo som dosť ušetril.
Čo si sa počas stopovania naučil?
Naučil som sa veľa. Napríklad vážiť si posteľ a vodu. Tiež keď som mal veľa rozhovorov s šoférmi, tak som sa naučil rešpektovať iný názor, aj keď som často nesúhlasil. A čo ma stopovanie najviac naučilo, bolo prestať sa hanbiť požiadať o pomoc a proste stopovať.
Spočiatku keď som začal stopovať autá z Bratislavy do Viedne, tak som sedel na lavičke asi hodinu a pozeral na cestu. Cítil som sa trápne postaviť sa k ceste a dvihnúť palec, ale potom som si uvedomil, že takýmto spôsobom sa nikam nedostanem.
Odporučil by si stopovanie aj ostatným ľuďom?
Áno, jednoznačne. Na jednom projekte v Žiline, prednášal jeden chalan o stopovaní a nepriamo ich vyzval, aby vyšli zo svojej komfortnej zóny a zažili nejakú novú skúsenosť. Inšpiroval ma, pretože som si uvedomil, že čím ďalej budem cestovať, tým ťažšie sa bude vrátiť, je to risk. Samozrejme, stopovanie nie je pre každého, ale nech každý zváži. Ja ho môžem len odporučiť.
Mirovú cestu naprieč Európou si môžte pozrieť aj v našej fotogalérii!
Čítajte tiež:
Žilinčan Dávid (27) prezradil ten rozdiel: Slovenská zmrzlina vs talianska, FOTO
Ukrajinka Natasha (21) žijúca v Žiline: Veľa ľudí u nás musí prežiť so 41 eur na mesiac
