Mladá Humenčanka úspešnou producentkou: Mirka spolupracuje aj na najsledovanejšom seriáli!
Pred pár rokmi ešte študovala na GAGLS a dnes spolupracuje na známych seriáloch ako Búrlivé víno či Chlapi neplačú. Minulý rok išiel v kinách jej film. Reč je o Mirke Dírerovej, ktorá nám poskytla rozhovor.
Mladá a pritom už takto ostrieľaná producentka aj produkčná… Na čom všetkom ste v poslednej dobe vlastne pracovali?
Ďakujem za otázku. Mladá som, ostrieľaná to neviem… Skôr by som už možno použila výraz etablovaná. V súčasnosti pracujem na seriáli Búrlivé víno. Počas roka 2014 som bola pri výrobe seriálov Chlapi neplačú, Doktori, ale aj pri výrobe detského seriálu pre RTVS SUPERHRDINOVIA. To je z toho seriálového chlebíčka. Z filmového sme dokončili výborný dokument Krkavčie matky? s režisérom Marcelom Pázmanom a Ankou Ghannamovou nielen o hniezdach záchrany, ktorý odvysiela RTVS 17.12. 2014 na Dvojke. V týchto dňoch práve dokončujeme s režisérkou Janou Pirohovou dokumentárny film Zamlčaná identita, taktiež pre verejnoprávne vysielanie. Počas tohto roka vznikol v mojej spolupráci aj vydarený cyklus Nebojme sa slovenčiny, ktorý režíroval Humenčan František Palonder.
Tak máte toho za sebou naozaj dosť… Máte už teraz aj ďalšie ambície a profesijné sny?
V čase adventu sa zvykne sumarizovať, tak mi aj dobre padla takáto otázka. Na to, že som porodila v auguste synčeka Tea, ktorý je mojím najdôležitejším, najkrajším a najvydarenejším projektom, tak som toho stihla naozaj celkom dosť. Profesné sny mám, ale pravdupovediac, ja v práci väčšinou nesnívam, ale sny premieňam na skutočnosť. Takže už teraz pripravujeme témy nových seriálov, pripravujeme scenáre, rysuje sa aj celovečerný film do kín. Uvidíme, na čo všetko zoženieme financie a čo osloví diváka.
Vráťme sa o niekoľko rokov späť. Ste študentkou GAGLS. Prezradíte obľúbeného profesora a predmet?
10 rokov od našej stužkovej bolo tento mesiac. Veľmi rada spomínam na gymnaziálne časy. Boli skvelé a ja som si ich naplno užila. V študentskej rade nám bolo veselo. Bola som zamilovaná a na „gymku“ sme boli výborná partia, s ktorou sa stretávam dodnes. Školu aj profesorov som mala rada, takže je pre mňa ťažké niekoho vyzdvihnúť. Cez moju milovanú slovenčinu a literatúru, ale aj ľudsky, je mi veľmi blízka pani Jana Kababíková, ale v dobrom myslím aj na našu triednu Anku Baľákovú, pána Žida, pána Tuleju, pani Chabovú, Rada Turíka, ktorému držím prsty- robí výbornú robotu. Nesmiem vynechať výnimočné ženy, ktoré ma síce neučili, ale strávila som s nimi veľa gymnaziálnych chvíľ – pani Capovú a pani Onufrákovú. A aby som nezabudla na dôležitú osôbku, na ktorú som posledný mesiac myslela, ba dokonca o nej hovorila mysliac na zmenu bufetárskeho školského zákona, pani bufetárku Kadyľákovú.
Na rade je výška. Vo vašom prípade rovno dve vysoké školy súčasne…
Ale „iba“ 2 roky som chodila na dve verejné vysoké školy na dennom štúdiu. Bolo to vyčerpávajúce a vlastne neuveriteľné a ja do teraz nechápem ako som to zvládla. Mala som taký výborný časový harmonogram a rozvrh, ktorý som pilovala prvý týždeň školy. Time-managment a všeobecne plánovanie je aj teraz mojou doménou. Nesmiem zabudnúť podotknúť, že medzi Filozofickou fakultou, kde som ukončila odbor Slovenský jazyk, literatúra a literárna veda a Vysokou školou múzických umení, kde som ukončila odbor Filmová produkcia a distribúcia, je pešou chôdzou iba 15 minút, takže som prebehla z jednej prednášky na druhú a nejako to s úsmevom na tvári úspešne zvládla.
Foto: archív MD
