Zdroj: Jakub Bernadič

Mladíka z Horehronia zavialo až do Škótska. Prednášal dokonca aj na Oxforde

Jakub Bernadič (28) okúsil zahraničie už počas štúdia na strednej škole. O svojich zážitkoch z ďalekej krajiny prezradil viac v rozhovore!

18. december 2016 Kristína Kožiaková Rôzne

Zdroj: Jakub Bernadič

Jakub Bernadič sa narodil pred 28 rokmi v Liptovskom Mikuláši, no vyrástol v Pohorelskej Maši na Horehroní. V Banskej Bystrici chodil na Katolícke gymnázium Štefana Moysesa a neskôr študoval na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Po skončení výšky ho zlákal svet.

Kde si pokračoval v štúdiu a prečo?

V štúdium som neskôr pokračoval na univerzite v škótskom Aberdeene. Po promóciách na Slovensku som sa rozhodol odísť do zahraničia. Práca, ktorú som si našiel, ma nenapĺňala a venoval som sa popri nej rôznym projektom v mojom odbore. Preto som sa rozhodol splniť si sen a vyštudovať špecializáciu k môjmu odboru v Škótsku.

O aký odbor sa jedná a prečo práve Škótsko?

Ide o odbor geografické informačné systémy. Skrátene GIS. Škótsko preto, lebo som ho navštívil počas strednej školy a uchvátilo ma. Jeho drsná a zároveň krásna príroda, pamiatky. Paradoxne aj počasie. Nemám rád horúčavy a tu skutočne nehrozia.

Odišiel si kvôli lepším podmienkam?

Úroveň štúdia, prístup vyučujúcich a vybavenie univerzity sa nedajú porovnať snáď s väčšinou univerzít na Slovensku. Nielen, že tá „moja“ oslávila pred rokom 520 rokov od založenia a študenti si vážia, že môžu študovať na takejto škole, ale je aj úplne inak financovaná. To dovoľuje prijať oveľa menej študentov. Nás končilo 12, na Slovensku snáď cez 40. Tým pádom vyučujúci majú viac priestoru a samozrejme, škola môže kúpiť lepšie vybavenie. Bez neho sa odbory na rozhraní s informatikou študujú len ťažko. Príkladom prístupu je napríklad aj fakt, že nie je problém nájsť individuálne pracujúcich študentov v učebniach aj do 4 hodín ráno, alebo v nedeľu dopoludnia.

Spomínal si projekt na ktorom si pracoval. Vieš nám ho v krátkosti popísať?

Bola to moja diplomovka. Tu si každý musí navrhnúť vlastnú tému. Nie sú určené na výber. No a ja som spojil svoj koníček – jaskyniarstvo s mojím odborom. Využil som štúdie, ktoré hovoria o tom, že z jaskynnej výzdoby je možné získať údaje potrebné na zostavenie modelu klímy v minulosti. Väčšina podobných prác sa zamerala len malé územia a výsledky boli v podobe grafov. Ja som sa rozhodol vytvoriť mapy. Tie nakoniec pokrývajú štyri oblasti na severnej pologuli, ale výsledky nie sú tak kvalitné, ako by som chcel. Preto chcem pokračovať vo výskume. Jaskyniarska verejnosť to prijala veľmi kladne. Napríklad, pred vyše mesiacom som o tomto projekte prednášal na Univerzite v Oxforde pred členmi Britskej Spoločnosti na výskum jaskýň.

Štúdium v škótsku si ukončil, čo plánuješ ďalej?

Chcel by som pokračovať vo svojom výskume, a preto posielam žiadosti o granty na doktorandské štúdium doslova po celom svete. Kedže sa na viacerých univerzitách začína až od jesene, hľadám aj prácu. Momentálne pracujem pre jednu slovenskú cestovnú kanceláriu, ako regionálny zástupca a administrátor webstránky. Rozbieham ešte jeden projekt, ktorý je rovnako zameraný na cestovný ruch.

Plánuješ ostať v zahraničí aj naďalej, alebo by si chcel pôsobiť doma, pokiaľ by to bolo možné?

Ak by na to boli podmienky, tak by som sa vrátil aj na Slovensko. No zatiaľ sa viac pozerám po zahraničí. Hlavne čo sa týka práce. Mám informácie, že pre môj odbor nie je na Slovensku trh. O výskume viem toho menej, ale ak by sa v jednom alebo druhom prípade našla možnosť, ktorá by mi vyhovovala, rád sa vrátim.

Aký máš názor na takzvaný odliv mozgov zo Slovenska?

Odliv mozgov je určite problém. No zároveň je ďalšia vec, že je len malo vzdelaných našincov, ktorí si veria a zamestnajú sa vonku vo svojom odbore. Čo sa týka študentov stredných škôl, tým vrelo odporúčam ísť študovať do zahraničia, ak im to možnosti dovoľujú. Chce to vysokú úroveň jazyka a hlavne nemálo peňazí. Ale ak sa dá, treba to skúsiť. Keď nie, tak aspoň počas školy vyskúšať výmenný pobyt cez Erasmus. Vyskúšať si život a štúdium v zahraničí je obrovská skúsenosť a človek získa kontakty na celý život.

Myslíš, že je problém aj v školstve?

Je mi jasné, že lepšie podmienky závisia od lepšieho financovanie. Ak na to nemá štát, tak by sa mala prehĺbiť spolupráca univerzít s firmami, ktoré vybavenie môžu kúpiť. Rovnako finančná pomoc od rôznych darcov. Tak to funguje tu. A posledná vec je prístup. Aj študentov aj vyučujúcich. Nielen učenie sa definícií, ale hlavne ich využitie v praxi. Študent by mal cítiť, že mu učiteľ ukazuje smer a on má voľnosť v tom, čo robí.

Ako reagovala rodina na to, že si sa rozhodol ísť do zahraničia a ako vôbec často chodíš domov?

Už hneď po maturite som bol na rok v Írsku a po návrate na Slovensko som stále opakoval, že chcem ísť opäť do zahraničia. Takže sa na to pripravili, aj keď počúvam, že by som sa už mohol vrátiť. Domov chodím, keď sa dá. Keď som pracoval išlo to častejšie, pri škole skoro vôbec. Na Vianoce budem tu, lebo čakám na výsledky výberových konaní. Ale počas zimnej sezóny chcem ísť domov určite. Sneh mi veľmi chýba.

Ako najradšej tráviš čas, keď si doma?

Doma je ťažké rozdeliť si čas medzi rodinu a priateľov. No myslím, že to už obe skupiny chápu. S rodinou mi úplne stačí si prezerať fotky a rozprávať sa. S priateľmi v zime si užiť sneh a v lete nejaký ten festival. Najviac si užívam čas s priateľmi a rodinou strávený osobne. Dnes je možné si zavolať, vidieť sa, ale byť s niekým v rovnakom čase na rovnakom mieste, hlavne keď sa nevidíte dlhú dobu, to je pre mňa na nezaplatenie.

Pozrite si Jakubove fotografie zo Škótska v našej fotogalérii!