Monarchovia si pochutili na pstruhovi i vínach

Zľava: Nórsky kráľ Harald V. a prezident SR Ivan Gašparovič počas TB po rokovaní delegácií v Prezidentskom paláci. Bratislava, 26. október 2010. Foto: SITA/Jozef Jakubčo BRATISLAVA 26. októbra (WEBNOVINY) – Trilógia z riečneho pstruha otvorila dnešnú slávnostnú večeru podávanú prezidentom SR Ivanom Gašparovičom a Silviou Gašparovičovou na počesť nórskych kráľovských hostí. Oficiálnu večeru zorganizoval prezidentský pár pre nórskeho kráľa Haralda V. a kráľovnú Sonju v historickej budove Národnej rady Slovenskej republiky v Bratislave a je vyvrcholením druhého dňa ich oficiálnej štvordňovej návštevy Slovenska.

Prvý chod večere s poetickým názvom Trilógia z riečneho pstruha obsahuje terinu zo pstruha s tokajským prelivom, údeného pstruha s kaviárom a tenké plátky z marinovaného pstruha s rukolou a medovou horčicou. Druhým chodom menu sú bryndzové pirohy s restovanými slaninovými kockami, kyslou smotanou a čerstvou pažítkou. Hlavné jedlá zo špecialít slovenskej kuchyne uzatvoria grilované kačacie prsia preliate omáčkou so žemľovými knedličkami a dusenou červenou kapustou na červenom víne. Kulinársky zážitok umocňujú vyberané vína. Na výber je Lipovina (neskorý zber, suché, ročník 2009), Chardonnay (neskorý zber, suché, ročník 2008), Petit merle (akostné značkové víno, suché vyzrievané v drevenom sude, ročník 2008) a Pálava (výber z hrozna, polosladké, ročník 2009) a zo silnejších alkoholických nápojov hruškovica. Hostia a aj hostitelia si na záver pochutia na gaštanovej tortičke so šľahačkou a brusnicami, ku ktorej sa bude servírovať káva. Bodkou za slávnostným menu bude Karpatské brandy špeciál V. S. O. P.

Slávnostná večera uzavrela utorkový program nórskeho kráľovského páru. Dnes doobeda návštevu oficiálne privítal prezidentský pár v Prezidentskom paláci. Po rokovaniach s Ivanom Gašparovičom sa kráľ Harald V. stretol s premiérkou Ivetou Radičovou a neskôr aj s predsedom Národnej rady SR Richardom Sulíkom. Po krátkom rokovaní kráľa Haralda V. i kráľovnú Sonju historickým centrom Bratislavy previedol primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský. Nórski monarchovia sú na oficiálnej návšteve Slovenska od pondelkového večera. Zdržia sa u nás do štvrtkového večera. Dovtedy ich popri návšteve hlavného mesta Bratislavy čaká aj návšteva Modry, Banskej Štiavnice a Žiaru nad Hronom.

Nórsky kráľ s kráľovnou sú ubytovaní v Bratislave v hoteli Bôrik na Bôriku.

Prípitok Ivana Gašparoviča na počesť nórskych monarchov

Prípitok prezidenta SR Ivana Gašparoviča na slávnostnej večeri podávanej na počesť kráľovského páru Nórskeho kráľovstva kráľa Haralda V. a kráľovnej Sonje 26. októbra 2010

Vaše Veličenstvo kráľ Harald V., Vaše Veličenstvo kráľovná Sonja, Vaše Excelencie, dámy a páni, pre mňa, moju manželku i pre všetkých mojich spoluobčanov je cťou privítať Vaše Veličenstvá a Vašu delegáciu na Slovensku. Vítame Vás ako predstaviteľov vyspelého a rešpektovaného spojeneckého štátu, tvoriaceho súčasť európskej histórie i súčasnosti. Vaša návšteva Slovenska v „Roku Björnsona“ jej dodáva výraznú pozitívnu symboliku, ktorá sa ako červená niť tiahne vzťahmi medzi našimi národmi už od počiatku 20. storočia.

Keď na Slovensku poviete „Nórsko“, pred očami sa nám vybaví čistá severská krajina plná malebných prírodných zákutí, hlbokých fjordov, morského rybolovu a zimných športov. Ale aj krajina Ibsena, Björnsona, Griega, Muncha, krajina výnimočnej kultúry života, kultúry práce, zmysluplného investovania do ľudí, do životného prostredia, jednoducho do perspektívy rozvoja štátu. Vieme však, že Vaša krajina je krásna a bohatá nielen preto, že ju Boh obdaril výnimočne štedro, ale hlavne vďaka tomu, že si prírodu vážite. Viete ju opatrovať a bohatstvo využívať šetrne, s pokorou a múdro, vždy majúc na mysli i generácie, ktoré prídu po nás. Tým ste pre nás mimoriadne príťažliví a inšpirujúci.

Zvykli sme hovoriť, že naše národy sú si blízke. Súhlasím, lebo aj podobnosť našich historických osudov je očividná. Obidva naše národy sa prebíjali peripetiami dejín viac ako tisícročie. Dobre si uvedomujeme, za cenu akých obetí sme si dokázali uchrániť našu identitu, jazyk i vieru.

Je dôležité nezabúdať na tých, ktorí nám pomáhali a pomáhajú v ťažkých časoch. Žiarivým príkladom je osobnosť Vášho veľkého rodáka, spisovateľa a dramatika, nositeľa Nobelovej ceny Björnstjerne Björnsona. Slovenský národ si k tomuto mužovi nesmiernej odvahy vypestoval hlboký vzťah. Som rád, že súčasťou zajtrajšieho programu je aj otvorenie výstavy o živote a diele tohto Nóra práve na Bratislavskom hrade. Na mieste, ktoré bolo po niekoľko storočí sídlom uhorských kráľov.

V jeho blízkosti v Dóme Sv. Martina boli korunovaní viacerí uhorskí panovníci, vrátane cisárovnej Márie Terézie. Tej, ktorá v roku 1768 vyslala svojho cisárskeho dvorného astronóma, známeho Maximiliána Hella, rodáka zo Štiavnických Baní, aby na severe Nórska na ostrove Vardo pri Laplande sledoval zatmenie slnka. Mimochodom, jeho otec Matej Hell začal výstavbu známych banských jazierok – malebných tajchov pri Banskej Štiavnici, ktorú navštívite pozajtra.

Vaše Veličenstvo, na Slovensku si s vďakou vážime skutočnosť, že historický odkaz Björnstjerne Björnsona naďalej rozvíjate prostredníctvom fondov na podporu kultúry a podpornými dotáciami pri obnove bohatého slovenského kultúrneho dedičstva. Táto pomoc zohráva významnú úlohu pri zachovávaní a rozvoji slovenskej kultúry.

Túto slávnostnú chvíľu chcem využiť aj na poďakovanie za príspevok Nórskeho kráľovstva v rámci finančných mechanizmov Európskeho hospodárskeho priestoru. Teší ma dohoda o pokračovaní tohto mechanizmu. Aj keď Vaša krajina nie je členom Európskej únie, patrí k tým, ktorí otvorili svoj pracovný trh Slovákom. Prejavili ste tak silnú dávku empatie a solidarity s mladou európskou demokraciou. Verím, že Slovensko Vás nesklamalo. Dnes s pocitom uspokojenia môžem povedať, že moja krajina požíva povesť dôstojného, stabilného a perspektívneho partnera. Členstvom v Aliancii, v Európskej únii a jej eurozóne i v Schengene dosiahla vysoký stupeň integrácie do vplyvných medzinárodných štruktúr demokratického sve­ta.

Pre Slovensko je Nórske kráľovstvo príkladom krajiny s ekonomikou postavenou na kompetentnosti a zodpovednosti. Oceňujem angažovanosť a dôslednosť Nórska v ochrane životného prostredia doma aj všade tam, kde je Nórsko investične prítomné. Pre nás je to dôležité predovšetkým v hlinikárni v Žiari nad Hronom, kde sa vstupom nórskeho investora podarilo nielen udržať zamestnanosť, ale aj dosiahnuť výrazný obrat k dôslednému dodržiavaniu ekologických kritérií produkcie. V kontexte ekologickej katastrofy v susednom Maďarsku je to extrémne dôležitá skutočnosť.

Po ťažkom období krízy sa Slovensku začína znovu dariť aj ekonomicky. Máme jednu z najvyšších dynamík rastu HDP v rámci Európskej únie. Napriek tomu nastal čas, aby sme od naháňania indexu HDP prešli aj k dôslednejšej práci na zvyšovaní spoločenskej zodpovednosti a kultúry podnikania. Je to dobrá téma pre zajtrajší podnikateľský seminár, ktorého sa spolu zúčastníme.

Vaše Veličenstvá, je všeobecne známe, že obaja ste priaznivci športu. Šport je fenomén, ktorý úspešne dokáže odprezentovať krajinu svetu. Nórsko je toho príkladom. Rád sa v spomienkach vraciam k mojej účasti na otvorení Zimných olympijských hier v Lillehammeri v roku 1994. Táto úspešná olympiáda zanechala v nás, Slovákoch, hlboký dojem – bola to prvá olympiáda v dejinách našej štátnej samostatnosti.

Slovensko, ako usporiadateľ budúcoročných majstrovstiev sveta v hokeji, vníma, že aj kvalita nórskeho hokeja je na výraznom vzostupe. Veď aj na Olympiáde vo Vancouveri ste nás dobre potrápili. Teším sa na zápasy „krajiny polnočného slnka“ na Slovensku a pozývam Vás na tento šampionát.

Vaše Veličenstvá, Vaše Excelencie, dámy a páni, na sklonku života už spomínaný Björnson napísal múdre slová: „Dobré skutky zachraňujú svet“. Napĺňajme naďalej tento odkaz v našich vzájomných vzťahoch i v našich životoch.

Prosím pozdvihnúť čašu a pripiť na zdravie Jeho Veličenstva kráľa Haralda, na zdravie jej Veličenstva kráľovnej Sonje a všetkých prítomných. Pripíjam na pokračovanie výborných vzťahov medzi našimi krajinami, na blaho a prosperitu národov Slovenskej republiky a Nórskeho kráľovstva.

Na zdravie!

Prezident a kráľ si vymenili dary i vyznamenania

Dary aj štátne vyznamenania si počas oficiálneho prijatia v Prezidentskom paláci v Bratislave vymenili slovenský prezidentský a nórsky kráľovský pár. Ako agentúru SITA informoval hovorca prezidenta Marek Trubač, Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Rad Bieleho dvojkríža I. triedy kráľovi Haraldovi V. a Rad Bieleho dvojkríža II. triedy kráľovnej Sonji.

Ivan Gašparovič dostal od nórskeho panovníckeho páru Rad Sv. Olafa (Veľký kríž) a Silvia Gašparovičová dostala nórsky kráľovský Rad za zásluhy (Grand Officer).

Rád svätého Olafa je nórsky rytiersky rád, ktorý zaviedol švédsky a nórsky kráľ Oscar I. v roku 1847. Je pomenovaný po kráľovi Olafovi II., ktorý bol neskôr známy ako svätý Olaf. Veľkým majstrom rádu je nórsky kráľ. Radom sa oceňujú ním zásluhy osôb za významné činy v mene krajiny a ľudstva. Od roku 1985 sa tento rad udeľuje nórskym občanom, zahraničným hlavám štátov a členom kráľovských rodín ako prejav zdvorilosti. Odznak Rádu Sv. Olafa musí byť po smrti jeho držiteľa vrátený.

Nórsky kráľovský Rad za zásluhy zaviedol nórsky kráľ Olaf V. v roku 1985. Je najnovším nórskym rádom a je udeľovaný cudzincom, nórskym občanom žijúcim v zahraničí, diplomatom, štátnym úradníkom cudzích krajín pracujúcim v Nórsku a nórskym honorárnym konzulom za výnimočné zásluhy v prospech Nórska. Ženy nosia Nórsky kráľovský rad za zásluhy (Grand Officer) na stuhe umiestnenej cez ľavú časť hrude.

Prezident Ivan Gašparovič a Silvia Gašparovičová nórskym monarchom darovali výlučne dary vyrobené na Slovensku. Dva z nich sú exkluzívne sklenené výrobky, umelecké diela – veľká krištáľová vínna súprava a krištáľová plastika od Gordany Turuk s názvom Krištáľová plachetnica odlievaná v čistom krištáli s prímesou zlata a platiny, so zakomponovaným symbolom slovenského dvojkríža. Kráľ Harald V. a kráľovná Sonja si z návštevy Slovenska odnesú na pamiatku aj encyklopédiu o Slovensku a lovecký kalich zo striebra a zlata v tvare medvedej hlavy. Prezidentský pár dostal od nórskych hostí dva originálne sklenené svietniky, obrázkovú knihu o Nórsku a fotoportrét nórskeho kráľovského páru s autogramami kráľa a kráľovnej.

Na Slovensko príde 80 miliónov €Slovensko a Nórsko podpísali počas štátnej návštevy nórskeho kráľovského páru dohodu o Finančnom mechanizme Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a Nórskom finančnom mechanizme. V rokoch 2009 až 2014 príde vďaka tomu do našej krajiny 80,75 milióna eur. Prioritne sú určené na protipovodňové opatrenia, boj proti klimatickým zmenám či zachytávanie a skladovanie uhlíka. Ďalšími prioritami sú zníženie domáceho násilia, posilnenie občianskej spoločnosti, zlepšenie sociálneho dialógu, štipendiá a cezhraničná spolupráca.

Memorandá o porozumení, ktoré stanovujú priority grantov pre obdobie rokov 2009 – 2014, podpísali predsedníčka vlády SR Iveta Radičová a minister zahraničných vecí Nórska Jonas Gahr Store. V rámci Finančného mechanizmu EHP patria k donorom aj Island a Lichtenštajnsko. Finančný mechanizmus EHP poskytne Slovensku 38,35 mil. eur, Nórsky finančný mechanizmus 42,4 mil. eur.

Premiérka Radičová pri tejto príležitosti vyzdvihla, že veľmi oceňuje príspevok Nórska, Islandu a Lichtenštajnska k zníženiu hospodárskych a sociálnych rozdielov v Európskom hospodárskom priestore. „Teší ma skutočnosť, že Slovenská republika je prvou z 15 prijímateľských krajín, ktorá podpisuje Memorandá o porozumení. Táto okolnosť dokazuje intenzívnu a výbornú bilaterálnu spoluprácu medzi Nórskym kráľovstvom a Slovenskou republikou,“ povedala Radičová.

Na programy zamerané na prispôsobenie sa klimatickým zmenám, zachytávanie a skladovanie uhlíka a zelené inovácie v priemysle pôjde v rámci novej dohody 31 mil. eur. „Táto oblasť je prioritou pre Nórsko a mnohé nórske inštitúcie ako napríklad Inovation Norway a iné, sú schopné ponúknuť svoje skúsenosti ako potenciálni programoví partneri,“ konštatoval Store. Nórsko je jedným z najväčších podporovateľov občianskej spoločnosti v regióne. Nórska vláda alokovala pre Slovensko viac ako osem miliónov eur na zriadenie nového fondu pre mimovládne organizácie. Špeciálne je zameranie na rómsku populáciu, jej výzvy zahrnie relevantný program. Dohoda tiež obsahuje podporu cezhraničnej spolupráce zameranú na posilnenie kontaktov, vzťahov a spolupráce s krajinami s vonkajšími hranicami EÚ. Vzniknú aj programy v oblasti zachovania a revitalizácie kultúrneho a prírodného dedičstva a na poskytovanie štipendií vzdelávacím inštitúciám, študentom a učiteľom.

Novým prvkom pre obdobie 2009 – 2014 je nórsky grant vo výške 424 000 eur na Globálny fond pre dôstojnú prácu a tripartitný dialóg medzi zamestnávateľskými organizáciami, odborovými zväzmi a verejnými inštitúciami. Základným cieľom finančných mechanizmov je prispieť k zníženiu ekonomických a sociálnych rozdielov medzi regiónmi Európskeho hospodárskeho priestoru, ktorý okrem všetkých členských štátov Európskej únie zahŕňa aj Nórsko, Island a Lichtenštajnsko. Slovensko dokázalo v rokoch 2004 až 2009 uzavrieť zmluvy na 100 projektov, z toho je sedem blokových grantov a 93 individuálnych projektov. Týmito zmluvami bolo kontrahovaných viac ako 99 percent z celkovej čistej alokácie. Projekty žiadateľov z verejného a tretieho sektora sú spolufinancované do výšky 15 percent zo štátneho rozpočtu SR. Finančné prostriedky je potrebné vyčerpať do 30. apríla 2011.

Nórsko a Slovensko sú partneriSlovensko-nórske vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni, na dnešnej tlačovej konferencii po rokovaniach to zhodne konštatovali prezident SR Ivan Gašparovič a nórsky kráľ Harald V. Nórsky monarcha, ktorý je aj s nórskou kráľovnou Sonjou na návšteve Slovenska od pondelkového večera, zdôraznil, že „Nórsko a Slovensko sú partnermi napríklad v rámci NATO, ale takisto v rámci európskych štruktúr, kde Nórsko je pridruženou krajinou Európskej únie“.

Rokovania predstaviteľov oboch štátov boli venované hospodárskej, ekonomickej, ale aj kultúrnej a vedeckej spolupráci. Témou boli aj fondy, ktoré prichádzajú na Slovensko, ako aj do ďalších krajín cez Európsky hospodársky priestor a Nórsky finančný mechanizmus, tzv. nórske granty. Do našej krajiny z nich v rokoch 2010 až 2014 príde približne 80 mil. eur.

Diskutovalo sa aj o účasti vojakov v misiách NATO a OSN, vzťahoch k Balkánu, tiež o migrácii a o Rómoch. Problematika Rómov nemôže byť „postavená špecifikovane ako problematika niektorej krajiny v rámci Európy“, povedal na tlačovej besede Ivan Gašparovič. Keď každá krajina rieši tento problém individuálne, vždy sa nájdu skupiny alebo organizácie, ktoré budú tvrdiť, že sa porušujú občianske práva, myslí si prezident. Preto podľa Gašparoviča „musíme vytvoriť spoločnú politiku európsku, aby k takejto situácii nedošlo a musíme ju vzájomne rešpektovať“.

Gašparoviča tešia nórske investícieVýznam tzv. nórskych grantov vidí prezident SR Ivan Gašparovič aj pri riešení ekonomickej krízy, ktorá postihla nielen Európu, ale celý svet a mala dopad aj na Slovensko. „Ani jedna krajina sama bez pomoci, spolupráce s inými krajinami túto krízu tak ľahko nezvládne. Preto určite táto pomoc zo strany Nórska, pre ekonomiku, ale aj pre riešenie niektorých sociálnych programov má veľký význam,“ povedal ďalej Gašparovič.

Podľa prezidenta „musíme vytvoriť spoločnú politiku európsku, aby k takejto situácii nedošlo a musíme ju vzájomne rešpektovať A musíme sa dostať do postavenia, keď niektorá skupina nebude chcieť od spoločnosti vždy niečo dostávať, ale nikdy nič dávať“. V tejto súvislosti nevylúčil, že by časť zo zdrojov tzv. nórskych grantov mohla ísť práve do tejto oblasti. Ako dodal, „musíme vytvoriť jeden rovnaký občiansky priestor pre všetkých“.

SITA