Na bicykli do Ríma za 5 eur? Aj za cenu jedenia z košov!
Marcel si odkrútil desiatky dní na bicykli a jedol, čo vyhodili supermarkety. Mladý cestovateľ si v rozhovore zaspomínal na odvážnu cestu a kuriozity, ktoré zažil!
Marcel Dobrocký (23) už štvrtý rok študuje v Brne. Krátko po začiatku štúdia však objavil krásu cestovania na bicykli a začal uvažovať o svojej prvej ceste.
"Keďže som si to hneď nechcel urobiť veľmi náročným, ako cieľ som si zvolil okolité „jednoduché“ krajiny – Rakúsko a Taliansko, konkrétne trasu Brno-Rím. Časom som sa dostal k samotným prípravám a ako u mňa býva zvykom, zobral som ich asi až príliš vážne. Postupne som sa totiž dopracoval k totálnej zmene svojho životného štýlu,“ začal svoje rozprávanie o dobrodružnej ceste Marcel.
Noc pod hviezdami
Keďže život na bicykli pochopiteľne neponúka pohodlie, na aké bol zvyknutý, rozhodol sa svoju hranicu komfortu o niečo znížiť. „Posteľ som vymenil za tvrdú podlahu, na skúšobných výjazdoch som si skúsil spánok pod hviezdami, v daždivom počasí aj pod mostmi. Na nejaký čas som prestal piť kávu a čaj, aby som sa zbavil závislosti na kofeíne, a, samozrejme, nechýbala ani pravidelná fyzická príprava,“ vymenoval.
Jedlo z košov
Zostávali už len otázky spojené s jedlom, na ktoré sa pár mesiacov pred odchodom sama ponúkla odpoveď. „Nezávisle na mojich cestovateľských plánoch som sa začal zaujímať o problematiku plytvania jedlom v dnešnej extrémne konzumnej spoločnosti. Situácia je naozaj nepochopiteľná – v každej časti potravinového reťazca sú vyhodené kvantá kvalitného jedla, zatiaľ čo viac ako desatina populácie umiera hladom,“ povedal so slovami, že to ho viedlo až k vyberaniu kontajnerov za supermarketmi, zvyčajne plných absolútne bezchybných potravín, ktoré by inak často skončili na smetisku.
Hrabanie sa v košoch určite nie je ani čiastočným riešením problému plytvania, no istým spôsobom to upozorňuje na absurdnosť súčasnej situácie, čo koniec koncov môže viesť k ozajstným riešeniam.
„Pre mňa táto skúsenosť mala však aj iný význam – vybudoval som si úplne nový vzťah k jedlu, zabudol som na jeho peňažnú hodnotu, naučil som sa menej zhromažďovať, viacej sa deliť,“ dodal dobrodruh.
Bez centu
V Brne si Marcel s trochou snahy dokázal čisto z odpadu zostaviť pomerne zdravý vegánsky jedálniček. Napadlo mu, že v bohatších krajinách by si teda mohol žiť ako kráľ.
"Po overení tejto teórie som sa rozhodol realizovať menší experiment – zvládnuť celú cestu z Brna do Ríma bez minutia jediného centu. Z hotovostnej rezervy 25 eur som si do cieľa nakoniec doniesol 20 eur. Na jedlo ani nocľah som však nemíňal, tých 5 eur som dal za lístok na vlak cez tunel v Rakúsku – išlo o približne osemminútovú jazdu cez hlavný alpský masív, inak neprejazdný pre bicykle či autá,“ vysvetlil odvážny cestovateľ.
Vyše 4000 km
Cesta do Ríma bola so všetkými zachádzkami dlhá 2000 km a trvala mu 18 dní. „Už behom cesty som sa však rozhodol, že budem pokračovať ďalej na juh. Nakoniec som sa otočil až v najjužnejšom bode Apúlie (opätku Talianska),“ povedal Marcel so slovami, že naspäť do Brna sa vrátil po 40 dňoch cesty (10. augusta až 18. septembra) a tachometer ukazoval niečo cez 4000 km.
Keď sa ho kamaráti a známi pýtali, prečo sa vybral práve do Ríma, zvyčajne odvetil, že má chuť na pravé talianske presso. „To som si, samozrejme, ihneď po príjazde kúpil a tým som celý môj experiment s cestovaním zadarmo ukončil. Z návštev kaviarní sa až do návratu domov stal pravidelný zvyk a hotovosť som teda v priebehu druhej polovice cesty minul celú,“ vysvetlil.
Náklady navýšila aj kúpa novej reťaze a taktiež jediná návšteva potravín, ktorá sa nakoniec ukázala ako zbytočná, keďže nasledoval obrovský úlovok za neďalekým supermarketom.
"Celkovo som teda na bicykli utratil okolo 50 eur, k čomu sa ešte pripočítala cena polovice spiatočnej cesty, ktorú som z dôvodu časovej tiesne musel absolvovať autobusom (Boloňa – Brno, 64 eur). V každom prípade bola cesta podstatne lacnejšia ako živobytie kdekoľvek v našich končinách,“ priznal na záver mladý dobrodruh.
