„Nafoť mi svadbu“. Prosby kamarátov zmenili Pavlovi Delejovi život

Ako to vlastne bolo so začiatkom vašej profi foto kariéry, naozaj ste sa rozhodli kvôli vašim kamarátom?

Dalo by sa povedať, že to bola náhoda. Fotenie ma vždy bavilo, nikdy som si ale nemyslel, že sa ním aj budem živiť. Bavilo ma fotiť, cestovať, fotiť krajiny a tým pádom som si užíval aj fotenie ľudí v krajinách, ktoré som navštívil. Čo sa týka svadieb, asi sa to naozaj zmenilo vo chvíli, keď sa mi jeden rok ženili traja kamaráti a všetci traja ma požiadali, aby som im nafotil svadbu. Súhlasil som. Nakoniec to prerástlo až do niečoho, čo ma neskutočne baví a čo mňa aj moju rodinu živí.

Ste členom Asociácie svadobných fotografov na Slovensku, môže to fotografovi nejako pomôcť?

Vo veľa veciach. Veľa vecí medzi sebou rozoberáme, od fotografických techník až po postproces. Riešime aj to, kto a s čím fotí a ako pracuje. Zdieľame medzi sebou skúsenosti zo svadieb a posúvame sa navzájom ďalej, jednoducho si pomáhame. Keď má niekto obsadený termín, svadby si vieme aj medzi sebou posunúť.

Ako vnímate konkurenciu?

Ja osobne nijako. Nikdy som to neriešil, viac-menej sa starám hlavne o seba a svojich klientov. Nikomu nič nezávidím a každému, kto robí dobrú prácu a má ju rád rovnako ako ja, prajem len to najlepšie. Nakoniec, tých svadieb je naozaj toľko, že je tu dosť priestoru pre každého dobrého fotografa.

Keď ste začínali fotiť svadby, mali ste nejaké vzory? Inšpirovali ste sa niekde?

Začínal som v Anglicku, istý čas som tam pracoval ako asistent svadobného fotografa. Potom prišiel ten rok so svadbami kamarátov a dnes je to už šesť rokov, čo sa svadobnou fotografiou viac-menej živím.

Môže začínajúcemu fotografovi pomôcť sledovanie ostatných svadobných fotografov?

Jednoznačne. Aj ja sa skoro každý deň pozerám na nejakú galériu alebo blog. Nejde ani tak o to, aby človek niekoho kopíroval, ale skôr o inšpiráciu a sledovanie možností a trendov. Napríklad pózovanie ľudí nie je vôbec jednoduchá vec, vidieť ako to robia iní je vždy užitočné.

Ak porovnáte svadobnú fotografiu dnes a v období kedy ste začínali, vidíte nejaké zmeny?

Určite. Je oveľa viac fotografov, ale iba málo z nich vyčnieva. Na druhej strane sa dnes každý snaží dať svadobnej fotografii príbeh a dušu, čo predtým nikdy nebolo. Predtým sa fotili iba štylizované portréty. Dnes je to o dokumentácii celého svadobného dňa.

Zmenila sa za tie roky aj vaša tvorba?

Myslím si, že dosť. Keď sa dnes pozriem na svoje staršie fotografie, pravdupovediac sa mi veľmi nepáčia. To je ale prirodzené. Vďaka získaným skúsenostiam sa každý fotograf mení. Stále sledujem nové trendy a snažím sa napredovať ako po fotografickej, tak aj po grafickej stránke.

Čo máte na svadbách najradšej?

Emócie. A to, že môžem byť súčasťou tohto veľkého dňa dvoch mladých ľudí, ktorí majú pred sebou celý život. Páči sa mi, ako to prežívajú, ako ukazujú, že sa majú radi a ja som pre nich to všetko mohol zaznamenať. Veľmi rád pozorujem všetkých ľudí, vyhľadávam zaujímavé momenty, ktoré sa tma odohrávajú.

Veľmi rád fotím portréty, pretože to je jediná chvíľa, keď môžu byť novomanželia aspoň chvíľu sami. A tým, že v poslednej dobe v zahraničí znova „fičí“ trend fotenia portrétov, sa mi občas naskytne aj príležitosť vycestovať aj do zaujímavých krajín.

Spomínali ste svadobný príbeh. Čo ho tvorí?

Zachytenie celého svadobného dňa. Zdokumentovanie okolia a rôznych detailov tak, aby z toho bolo cítiť tie emócie, ako to ľudia prežívajú. Ide zároveň aj o to, aby to všetko ako celok vyzeralo dobre a aby sa každému páru po rokoch, keď si pozrie svadobný album, ich veľký deň pripomenul.

Ako si fotograf svojimi fotkami dokáže zaistiť spokojnosť klienta?

Začína to už vo chvíli prvého kontaktu s klientom, prvým emailom, alebo správou. Dávam si na tom veľmi záležať a snažím sa byť veľmi priateľský a nápomocný, počúvať ich a splniť každú ich požiadavku. Nemám pritom na nich vôbec žiadne nároky. Pokúšam sa len pochopiť, čo sa im páči a čo nie, zachytiť ich celkom prirodzene, takých akí sú. A keď potom spolupráca „klapne“, výsledok sa dostaví sám.

Večnou témou diskusie sú ceny, vy na webe cenník nemáte. Prečo?

Iba z jedného dôvodu. Zverejnený cenník odradí určité percento klientov. Ja ale chcem, aby sa mi ľudia ozvali, aby sme spolu komunikovali a pokiaľ mám napríklad obsadený termín alebo im môj cenník nevyhovuje, viem im ponúknuť aspoň nafotenie svadobných portrétov v iný deň, napríklad aj za lepších podmienok.

Je bežné, že svadobné portréty sa fotia v iný deň? Ide o nejaký nový svetový trend?

V podstate záleží na tom, čo chcú novomanželia. Niektorí sa chcú fotiť v deň svadby, iní zase po nej. Ja osobne preferujem portréty po svadbe, hlavne kvôli svetlu, pretože v deň svadby je na fotenie portrétov priestor len okolo obeda a to je na fotenie ten najhorší čas. Dobre sa fotí v podvečer, keď je svetlo mäkšie, no vtedy veľmi nemôžete novomanželov ťahať od hostí. Preto je najideálnejšie fotiť po svadbe, nehovoriac o tom, že sú uvoľnení a bez stresu.

Zostanú tam potom tie pravé svadobné emócie?

Niektorí fotografi tvrdia, že už tam žiadne emócie nie sú, no veľmi sa mýlia. Novomanželia sa v deň svadby nikdy neuvoľnia tak, ako potom. Po svadbe si to užijú ďaleko viac a na fotografiách je to aj vidieť. Tiež potom môžete fotiť aj na vzdialenejších miestach, čím sa pre fotenie otvárajú väčšie možnosti.

Na svojom webe uvádzate, že narodenie synov vám zmenilo pohľad na fotografiu. Ako?

Keď som nemal deti, fotil som klientov na krásnych miestach, ktoré som ale v podstate vyberal ja sám. Pre tých ľudí ale nič neznamenali. Tiež som nafotil veľa štylizovaných fotiek detí či novorodencov štylizovaných do nezmyselných debničiek a košíkov. Skrátka to boli fotografie, ktoré nemali dušu aj napriek tomu, že boli „pekné“.

Od chvíle, keď sa nám narodil prvý syn a potom druhý, neubehne deň, aby som ich nevyfotil. Ale úplne najradšej ich sledujem a fotím pri tom, čo práve robia. Pochopil som, že je veľmi dôležité robiť fotografie, ktoré niečo znamenajú, ktoré mi pripomenú daný okamih alebo miesto, kde sme boli. Také fotky časom len získajú svoju cenu a svoje kúzlo a charizmu nestratia ani s odstupom času.

A ako sa to prejavilo vo vašej práci?

Teraz sa snažím s klientmi sa omnoho viac rozprávať, chcem ich fotiť na miestach, ktoré pre nich niečo znamenajú, ktoré majú radi a kde sa cítia dobre. Pretože všetci máme také miesta. A takto sa aj fotografie stavajú hodnotnejšími. Dnes sa pri fotení snažím vytvárať atmosféru, z ktorej je naozaj cítiť ich lásku. Nielen ich štylizovať do póz, v ktorých sa cítia nepríjemne. Chcem, aby si fotenie so mnou užili a mali pamiatku na celý život.