Nasťa opäť zlatá: Kuzminová vybojovala titul na majstrovstvách sveta

Zdroj: TASR

Druhú v poradí Nórku Ingrid Landmark Tandrevoldovú na 7,5 km trati zdolala o 9,7 sekundy a tretiu Nemku Lauru Dahlmeierovú o 12,6 s. „Cítim sa fantasticky. Neočakávala som, že zvíťazím aj s jednou chybou. Myslela som si, že bude treba dve nuly. Ďakujem fanúšikom, aj vďaka nim som pokračovala aj po zimnej olympiáde a mohla som si splniť sen,“ vyznala sa v cieli pre RTVS šampiónka.

Potvrdila dobrú formu

Na severe bolo nevľúdne počasie, v mraze –5 stupňov silno fúkalo a bola aj otázka šťastia, komu ako vietor dopraje. Pred dvoma rokmi na MS v Hochfilzene zvíťazila Češka Koukalová, tá však už s kariérou skončila, medzi favoritkami sa rátalo s olympijskou víťazkou Dahlmeierovou, no rozkolísaná sezóna ju príliš nepodržala.

Skôr sa skloňovali iné štyri mená, najlepšie túto sezónu v šprinte Svetového pohára, Vittozziová, Röiselandová, Wiererová a Kuzminová, dvojnásobná olympijská víťazka práve v šprintérskej disciplíne, ktorá v seriáli SP triumfovala v šprinte v nemeckom Ruhpoldingu. Pred štartom však bojovala s chorobou, organizmus oslabila viróza a ťažko sa odhadovalo, do akej miery ju podlomené zdravie podrží.

Veterná strelnica si vyžadovala absolútnu koncentráciu u každej z 94 štartujúcich a aj momentálnu reakciu na nárazový vietor. Zo štvorice Sloveniek sa netradične ako prvá vydala na trať Poliaková (strelecká bilancia 1–3), odstrieľala ‚ležku‘ veľmi pomaly za 1:19,5 min a navyše minula piaty terč. V stoji to bolo ešte horšie a musela trikrát krúžiť na trestnom okruhu. Wiererová s prvým a štvrtým nevybieleným terčom začala zle a v podstate si odstrelila šancu na medailu. Vittozziová ju napodobnila na treťom a štvrtom terči a taktiež si skomplikovala cestu na pódium. Druhý a piaty terč nedoprial Röiselandovej a odrazu sa otvorila veľká šanca pre ďalšie biatlonistky.

Úvodná rana mimo

Kuzminovej nevyšla v polohe ležmo úvodná rana (1–0), príliš ju to však nezdržalo, keďže na strelnici sa množili chyby. Tesne za ňou strieľala Mäkäräinenová, bola bezchybná, rovnako ako neskôr Dahlmeierová, tá však pomalšie bežala. Kuzminová na medzičase za vedúcou Fínkou zaostávala na 16. mieste o 25,4 sekundy, P. Fialková (2–2) žiaľ netrafila prvý a piaty terč. Streľba stojmo veľmi pomohla Kuzminovej, zvládla ju výborne, rytmicky rýchlo a mohla zaútočiť na jednu z medailí. Na diaľku sa porovnávala najmä s Tandrevoldovou, na medzičase po streľbe stojmo na ňu strácala len 1,9 sekundy, v cieli však bola od nej lepšia o 9,7 s.

Na súperky sa pozerala zvrchu a vytúžený piedestál jej zostal až do úplného konca.

Kuzminovej sa tak splnilo jedno veľké želanie, k doterajšiemu striebru a bronzu pridať úspech najcennejší, zlatú medailu. S číslom 79 ju ešte v závere ohrozovala Nemka Herrmannová, nádej na zlato si však pokazila na druhom a štvrtom stojkovom terči. Kuzminová v doterajšej kariére skončila na MS 2009 v Pjongčangu v ‚masse‘ strieborná, na MS 2011 v Chanty-Mansijsku v šprinte bronzová a teraz sa vyšvihla na zlatý piedestál. V histórii MS je to už štvrtá medaila pre slovenský biatlon, tá prvá sa zrodila zásluhou stíhacích pretekov Martiny Schwarzbacherovej v striebornom lesku v roku 1999 v Kontiolahti.

P. Fialková si taktiež mohla polepšiť, keby trafila dva posledné terče. I. Fialková svoju sestru v ‚ležke‘ napodobnila (2–0), v poradí sa zosunula, našťastie ju podržala stopercentná ‚stojka‘ a vylepšila si tak pozíciu pred stíhacími pretekmi.

Veľká eufória vypukla v slovenskom biatlonovom tábore. Objavili sa aj slzy šťastia, najmä u zlatej Nasti, ktorá pre bolesti hrdla takmer zo seba nevydala hlas. „Splnil sa mi biatlonový sen,“ šepkala so slzami v očiach. „Bojím sa, či sa ešte budem môcť sústrediť na ďalšie preteky, pretože emócie prežívam obrovské. Všetko som si splnila, možno ma ešte inšpirujú preteky, v ktorých by som zastrieľala štyri položky úplne čisto. Je to čarovný pocit, pripomína mi tak trochu olympiádu vo Vancouveri s mojím prvým zlatom.“

Tréner a manžel Daniel Kuzmin akoby tomu všetkému neveril. „Je to neskutočné, fantastické, čo ukázala. Ešte ráno i počas dňa sme sa rozhodovali, či nastúpi na štart. Tá jedna chybička dôležitá nebola, aj olympiádu dokázala vyhrať takýmto spôsobom. Všetko jej sadlo, dokonca aj súperky, ktoré netriafali terče. Na to, že bola chorá, výnimočne bežala, vôbec som takéto niečo nečakal. Odo mňa už dostala kvety ku sviatku žien, teraz jej venujem ďalšie na znak úcty.“

Strelecký tréner Tomáš Kos prežíval napätie vo vnútri s ľadovým pokojom. „Vrelo to vo mne, prvú ranu netrafila, podmienky boli ťažké. Stojku zvládla perfektne, bola presná, rýchla a bol to aj kľúč na úspech. Splnil sa nám sen, ktorému Nasťa veľa obetovala. S chorobou statočne bojovala a v kútiku duše si neustále verila.“