Nemusíte žiť v smogu

Olympiáda býva každé štyri roky a snom mnohých športovcov je dostať sa na ňu a stáť na stupni víťazov. Niektorí známi športovci však svoj boj o súťaženie na olympiáde dobrovoľne vzdali. Odmietli ísť do Pekingu, obávajúc sa o svoje zdravie a život. Nie však kvôli bezpečnosti, z obáv pred teroristickým útokom. Ohrozuje ich karcinogénny smog, krutá daň, ktorú platí Čína za svoj ekonomický boom.Podľa údajov Svetovej banky leží šestnásť z 20 miest s najznečistenejším ovzduším na svete práve v Číne. Do značnej miery za to môže uhlie, ktorého spaľovaním Čína kryje až tri štvrtiny svojich energetických potrieb. Pri tomto spaľovaní vzniká kysličník siričitý, ktorého emisie v Číne sú najväčšie na svete. Práve kvôli nim trápia štvrtinu krajiny (a tretinu všetkej poľnohospodárskej pôdy) kyslé dažde. Takéto prostredie je iste živnou pôdou pre bujnenie nádorových buniek.

Priemysel kontra zdravie S podobnými problémami však zápasia aj v iných priemyselne vyspelých krajinách, kde sa hospodársky rast stal modlou a starostlivosť o životné prostredie je na druhej koľaji. V USA v marci Agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) konečne sprísnila federálne normy pre čistotu ovzdušia. Hoci ich ochrancovia životného prostredia nepovažujú stále za dostatočne prísne, priemyselné kruhy sa už sťažujú, že ide o brzdu priemyselného rozvoja… EPA má na vec iný pohľad ako priemyselníci. Podľa jej odhadov môžu novo nastavené normy zabrániť 900 až 1 100 predčasným úmrtiam, čo z fi – nančného pohľadu môže každý rok priniesť 19 miliárd dolárov úspor za zdravotnícke výdavky. V polovici apríla sa prebudila aj Európska únia a schválila po niekoľkých rokoch od predloženia prvého návrhu smernicu o kvalite ovzdušia. Hlavnou úlohou bude znížiť jemné čiastočky prachu v ovzduší, čo by malo viesť aj k nižšiemu počtu úmrtí v dôsledku znečisteného ovzdušia. Len v krajinách EÚ majú podľa lekárov prach a ďalšie častice vo vzduchu na svedomí asi 350 000 ľudských životov ročne. Do roku 2020 chce EÚ oproti roku 2000 znížiť počet týchto úmrtí približne o 40 %. V Bruseli vedia, že tu nejde len o zdravie, ale aj o ekonomiku. Viaceré analýzy konštatovali, že prachové častice v ovzduší znižujú hrubý domáci produkt EÚ o desiatky miliárd eur ročne.

Fajčenie kontra častice Európska smernica zavádza limity a sledovanie jemných prachových častíc menších než 2,5 mikrometra, ktoré sa v dýchacom ústrojenstve dostávajú najhlbšie. Takýto neviditeľný prach je podľa vedcov omnoho nebezpečnejší než hrubé častice, pretože drobné častice prestupujú nosom nefi ltrované do pľúc. Na ne sa viažu ďalšie nebezpečné škodliviny, vrátane karcinogénnych látok, ako je arzén a kadmium. Tie dráždia dýchacie cesty, spôsobujú zápaly pľúc a priedušiek, škodia srdcu, cievam a znižujú mužskú plodnosť. Narastá aj počet nádorových ochorení. Hoci je pri znečistení vzduchu riziko výskytu rakoviny pľúc štyrikrát menšie ako pri fajčení, sú ohrození nielen fajčiari, ale všetci obyvatelia, vrátane malých detí. V tejto súvislosti by bolo zaujímavé porovnať škodlivosť cigariet a dieselových motorov áut. Viete, čo vydáva do vzduchu v okolí viac škodlivých látok? Taliansky národný ústav pre výskum rakoviny pripravil experiment. V uzavretej garáži nechali najskôr bežať pol hodiny na voľnobeh dvojlitrový motor v dvojročnom Ford Mondeo a prenosný analyzátor pevných častíc v dvojminútových intervaloch meral znečistenie. Po vyvetraní nechali v garáži fajčiara za pol hodiny vyfajčiť tri cigarety s filtrom. Analyzátor ukázal, že fajčiar v porovnaní s motorom vyprodukoval desaťkrát vyššiu koncentráciu znečisťujúcich častíc. Výsledok porovnávajúci podiel najjemnejších častíc, teda tých, ktoré sú zo zdravotného pohľadu najškodlivejšie, vyznel pre cigarety ešte nemilosrdnejšie…

PAU kontra DNA Vieme, už aké sú hlavné zdroje znečistenia vzduchu – automobilová doprava (najmä prevádzka starých a zle upravených áut) a spaľovanie hnedého uhlia a ďalšieho nekvalitného paliva a domáceho odpadu. Hlavným nepriateľom sú však karcinogénne polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU), ktoré sa naviažu na nepatrné častice prachu a tie ich dopravia hlboko do pľúc. Genetické analýzy ukázali, že prenikajú do všetkých buniek a poškodzujú ľudskú DNA. Takéto poškodenie DNA môže vyvolať rakovinové bujnenie v našom organizme hoci aj po 20 rokoch. Ľudia, ktorí sa dlhodobo pohybujú v znečistenom prostredí, majú viac poškodených chromozómov a až o 15 percent menšiu schopnosť obnovovať poškodenú DNA. Čím viac sa ľudia pohybujú v uliciach, tým viac sa vystavujú možnému riziku ochorenia na rakovinu. Dôsledky sa môžu prejaviť až za desiatky rokov, keď bude mať vaša staršia telesná schránka oslabenú imunitu. Sú rizikové faktory, ktoré nemožno zmeniť, ale brániť sa následkom znečisteného prostredia dokážete. Chce to veľa výletov do prírody, veľa zelene v byte i v záhradke a rozhodný postoj k znečisťovaniu životného prostredia. V záujme vašom i vašich potomkov.