Správy Práca

Nezamestnaní zachraňujú históriu: Projekt obnovy hradov pokračuje v 38 lokalitách

Na 38 hradných objektoch po celom Slovensku pokračujú tento rok záchranné práce vďaka podpore z projektu Obnova kultúrneho dedičstva s pomocou nezamestnaných, ktorý je spoločným projektom ministerstva kultúry a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ilustračný obrázok k článku Nezamestnaní zachraňujú históriu: Projekt obnovy hradov pokračuje v 38 lokalitách
9
Galéria

„Záchrana historického dedičstva je pre mňa jednou z priorít, o čom svedčí aj fakt, že v tomto roku sme finančné prostriedky na revitalizáciu takýchto objektov zo sumy 6,6 milióna eur zvýšili na 12 miliónov eur,“ podotkla počas štvrtkovej návštevy hradu Revište pri Žarnovici ministerka kultúry Ľubica Laššáková (Smer-SD).

Hrad Revište je podľa jej slov vynikajúcim príkladom toho, ako sa dá skĺbiť lokálpatriotizmus so záchranou historického dedičstva. „Má to však aj ďalší rozmer, pracujú tu ľudia, ktorí si chcú prácu nájsť a pracujú tu oduševnene. Veľmi ma teší, že sa takto oživujú staré remeslá,“ podotkla v tejto súvislosti s tým, že systematická obnova hradných zrúcanín, ktorá začala v roku 2011, už prináša svoje výsledky.

Minister práce Ján Richter (Smer-SD) skonštatoval, že projekt v sebe skĺbil viacero priorít, akými sú záchrana kultúrneho dedičstva, posilnenie cestovného ruchu v regiónoch či získanie pracovných návykov a základných zručností pre zapojených nezamestnaných. „Hlavný cieľ nie je, aby sme tu získali trvalú pracovnú silu, ale aby sme z evidovaných nezamestnaných poskytli vhodnú pracovnú silu, ktorá splní to očakávanie a cieľ, a ktorá by sa následne vedela zamestnať v praktickom živote,“ podotkol.

Od roku 2011 prešlo podľa Richtera projektom viac ako 4200 evidovaných nezamestnaných.

V rámci projektu prepláca ministerstvo prostriedky na dve pracovné pozície, a to pomocník a odborný pracovník. „Z pohľadu ministerstva práce oceňujem, že viacerí evidovaní nezamestnaní tu dostali príležitosť a šancu, a viacerí sa tej šance chopili a následne našli trvalé uplatnenie na trhu práce,“ podotkol Richter.

V obnove hradov sa podľa Petra Hercega, podpredsedu združenia Zachráňme hrady, aj vďaka projektu urobili za posledné roky veľké pokroky. „Je to skokové zlepšenie, ktoré na lokalitách vidieť,“ podotkol s tým, že návštevníci hradov môžu sami vidieť, ako sa za posledných desať až 15 rokov ruiny zmenili. Na niektorých hradoch sa už dokonca podarilo dokončiť niektoré objekty.

Jedným zo združení, ktoré sa pravidelne do projektu zapája, je Združenie na záchranu hradu Revište. Obnove pamiatky sa venuje od roku 2011. Jeho predseda Ratibor Mazúr priblížil, že aktuálne na hrade pracuje vďaka projektu 19 ľudí, ale aj ďalší špecializovaní remeselníci, ako sú tesári a murári.

Prínos projektu je podľa jeho názoru pre združenie veľmi veľký. „Tento program znamená pre nás veľmi veľa. Myslím, že by sme mohli opravovať hrad aj bez neho, ale išlo by to desaťkrát pomalšie. Takto nám to veľmi pomáha, keď dostaneme peniaze na výplaty pre devätnástich pracovníkov, peniaze na materiál či koordinátora a živnostníkov. Toto by sme bez projektu nedokázali,“ podotkol.

Rekonštrukcia hradu Revište
9
Galéria
Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie