Nežná revolúcia má dvadsaťdva rokov

Odporúčame:

MIKLOŠKO: Ešte existuje šanca vyrovnať sa s komunizmom

ÚPN pripomenie 17. november najväčšou konferenciou

V Petržalke vyrastie železná opona Fakty:

• 17. november roku 1989 – Začiatok nežnej revolúcie v Československu, začiatok pádu komunistického režimu. V tento deň zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939, deň uctenia pamiatky smrti Jana Palacha. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie.
• Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili aj herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN).
• 24. novembra – Miloš Jakeš odstúpil z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ
• 27. novembra – Uskutočnil sa generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek
• 29. novembra – Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti

*3. decembra – Bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla

• 10. decembra – Prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil
• 29. decembra – Za prezidenta ČSSR bol zvolený Václav HavelBRATISLAVA 17. novembra (WEBNOVINY) – Vo štvrtok, 17. novembra, si Slovensko pripomína Deň boja za slobodu a demokraciu.

Od roku 2001 je tento deň štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Viaže sa k spomienke na študentskú demonštráciu v Prahe z roku 1989 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, ktorá predznamenala začiatok nežnej revolúcie.

Už 16. novembra slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo približne 300 ľudí.

O deň neskôr sa na pražskom Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na spomienku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom.

Študenti vtedy vyšli do ulíc s protikomunis­tickými heslami. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta. Za Národným divadlom im špeciálne jednotky zahatali cestu. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti proti nim veľmi razantne zakročili, študentov brutálne zbili.

Na obranu študentov sa postavili umelci a široká verejnosť.

„Manifest solidarity v celočeskoslo­venskom meradle sa stal v konečnom dôsledku manifestom boja za slobodu a najsilnejším impulzom smerujúcim k pádu komunistickej totality v Československu,“ povedal pre agentúru SITA historik František Neupauer.

November – mesiac plný symbolov

Aj keď 17. november zostane navždy „dňom“ pádu totality v Československu, Neupauerovi sa však zdá priliehavejšie hovoriť o novembri 1989 a teda o mesiaci plnom viacerých symbolov.

„Už 16. novembra vyšli v Bratislave do ulíc študenti. Až 25. novembra boli prepustení poslední politickí väzni (bratislavská päťka). Mohli by sme pokračovať ďalej vo vykresľovaní udalostí hovoriacich o tom, ako sa komunistická strana nechcela vzdať hlavnej úlohy vlády v Československu i o odvahe jednotlivcov počas demonštrácií, manifestácií, štrajkov ako aj o tých, ktorí sa postavili do čela tohto zápasu a otvorili cestu pluralizmu v politickom živote založením Verejnosti proti násiliu a Občianskeho fóra,“ konštatoval historik.

Osobitne v tomto roku, keď si pripomíname 50. výročie od postavenia Berlínskeho múru, nemôžeme podľa Neupauera zabudnúť ani na jeho pád z 9. novembra 1989.

Trest pre vinníkov režimu

„Deti, ktoré boli počaté či narodené v čase príchodu okupačných vojsk do Československa v roku 1968 vnímali, že sa nemusia obávať zásahu „spriatelených armád“. I toto vedomie im mohlo dodať odvahu v demonštratívnom odpore voči komunistickej totalite. Na druhej strane ostáva nezodpovedaná otázka, prečo na rozdiel od Nemecka nebola vynesená vina a zadefinovaný trest pre tých, ktorí boli zodpovední za krutosť režimu,“ vyhlásil historik.

Bez tohto redefinovania ostanú podľa Neupauera politickí väzni ľuďmi v úzadí a čelní predstavitelia komunistickej strany budú môcť viesť politiku, ktorú predstavil na zjazde ÚV KSS v decembri 1989 jeden z nich.

„Akonáhle my pôjdeme vedľa, stratíme všetko, ťažko bude, ale musíme ísť do čela. Nemôžeme sa izolovať, lebo to je veľký prúd, veľká sila. V záujme, skutočne, strany a nášho ďalšieho rozvoja, to je kľúčová otázka.“ Pri pohľade na 17. november 1989 nesmieme zabúdať podľa Neupauera ani na tieto slová.