Obľúbená atrakcia trnavskej stanice: Parná mašinka má už 111 rokov
Na cukrovarnícky rušeň má nejeden Trnavčan pekné spomienky. Historický skvost slúžil dlhé roky ako „preliezka“ pre deti a zábavka pre všetkých nadšencov železníc.
Mašinka skrášľuje trnavskú stanicu už 45 rokov, od roku 1974. Pred otvorením novej budovy stála v parku za starým nádražím. Ešte pred pár rokmi bol vlak voľne prístupný aj z vnútra a do kabíny sa dalo vojsť. To však narobilo viac škody než osohu. Sem tam sa tam pohralo dieťa, sem si tam oddýchol či uľavil bezdomovec.
Po nedávnej rekonštrukcii stanice dostal priestor na údržbu aj historický rušeň. Vynovili ho a upravili mu trať i okolie. Pribudli vozne, informačné tabule a ďalší exponát. Takéto ozvláštnenie štvrtého nástupišťa je vítaným krokom Klubu priateľov železníc Trnavy. V malom areáli chcú pripomenúť históriu železničnej dopravy v našom meste, ale i význam Trnavy v kontexte prvej konskej železnice. Z takéhoto pamätníka železničnej dopravy sa tešia nielen železniční nadšenci, ale aj rodinky s deťmi, ktoré sa na mašinku prichádzajú pozrieť.
V bratislavskej župe, do ktorej patrila aj Trnava, bolo tridsaťosem úzko koľajových železníc. Všetky boli zrušené v šesťdesiatych rokoch, keď zlacnela cestná doprava. Trnavský parný rušeň s výrobným číslom 2911 pochádza z Nemecka. Vyrobila ho firma Orenstein-Koppel v roku 1908 pre rakúsko-uhorskú stavebnú firmu.
Mašinka dosahovala maximálnu rýchlosť štyridsať kilometrov za hodinu.
Pod označením T3, podľa pruského číslovania, posunoval na vlečke Cukrovaru Petra Jilemnického asi päťdesiat rokov. Mal povolený aj prechod na koľajisku železničnej stanice, traťou vedúcou popri Trnávke. Prvý zápis z knihy revízií kotla z Trnavy je z januára 1923, poslednú tlakovú skúšku urobili v júli 1971.
Socha Jána Pavla II. priťahuje pohľady: Už 14 rokov zdobí Univerzitné námestie
História cukrovaru siaha až do roku 1876 kedy ho nechali postaviť trnavskí, rakúski a moravskí podnikatelia. Úzkokoľajku, ktorá viedla smerom na Špačince, Malženice a Biely Kostol, vybudoval barón Karol Stummer. Vlečka cukrovaru existovala až do výstavby terajšej stanice. Pamätníci spomínajú, že vláčik bol určený aj pre službu vo Vlčkovciach. Staršie generácie si ešte pamätajú posunovanie vozňov medzi cukrovarníckou bránou a nádržou na melasu.
