OBRAZOM: Trnavské mýto patrí k najčastejším terčom vandalov. Prečo tu začínajú všetci sprejeri?
Posprejované steny v podchode na Trnavskom mýte odsudzujú aj autori umeleckých grafity. Vybúrilo sa tu niekoľko writerov, nejde o žiadne pouličné umenie, hovorí jeden z predstaviteľov pouličného umenia.
Hoci patrí Trnavské mýto k najfrekventovanejším križovatkám Bratislavy, väčšina domácich by sa mu najradšej vyhla. Podchod, ktorým prejdú každý deň tisíce ľudí vrátane turistov, je obľúbeným terčom vandalov. Posprejované steny i stĺpy kritizujú aj samotní autori grafity.
„Na Trnavskom mýte sa vybúrilo niekoľko writerov,“ hovorí Igor, ktorý sa roky venoval pouličnému umeniu – grafity. Verejnosť by podľa neho mala rozlišovať medzi umeleckými grafity a čmáranicami tínedžerov. Dodáva, že writeri píšu po verejných objektoch takzvaný tag, pseudomeno, aby sa odlíšili od väčšiny, prípadne prezentovali na verejnosti. „Nečudujem sa, že sú ľudia zhrození, ani ja to nepovažujem za umenie. Celý podchod je výsmechom mesta,“ potvrdzuje.
Raj pre vandalov
„Keby som nemusela, cez podchod ani nejdem. Vždy sa snažím prejsť tak rýchlo, ako sa dá. Je to najškaredší verejný priestor v Bratislave,“ ťažká si dvadsiatnička Jana, ktorá pracuje v neďalekom nákupnom centre.
Grafiťák Igor má vysvetlenie, prečo je práve Trnavské mýto počmárané. „Podchod sa cez noc nezatvára, žiadne kamery ani policajné hliadky a ešte k tomu je priestor dosť členitý. Je sa kam skryť a dá sa aj rýchlo utiecť, keby niečo.“
Prečítajte si tiež: Nevzhľadné graffity nápisy z centra mesta postupne miznú
Čmáranice škodia aj biznisu
Na neželanú výzdobu sa sťažujú aj miestni obchodníci. Na jednej strane ich straší hrozba krádeží, na druhej strane im prekáža antireklama, ktorá odrádza potenciálnych zákazníkov. „Chýbajú kamery, aby sa z podchodu konečne vytratili živly. Človek sa bojí, či nebude mať vykradnutý alebo posprejovaný obchod,“ nešetril kritikou jeden z rozhorčených predajcov.
Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal nie je so situáciu spokojný a chce zabaviť mesta neželanej výzdoby. „Tieto nevkusné čmáranice úplne znehodnocujú verejný priestor, o znehodnocovaní majetku už ani nehovorím.“ Pripomína, že posprejované steny poškodzujú image mesta aj pred návštevníkmi. „Turisti, prichádzajúci do Bratislavy sú šokovaní,“ dodáva Nesrovnal.
Podchod na zozname čakateľov
Mesto chce bojovať s kreáciami vandalov aj novým prístrojom, ktorý už otestovali na vybraných mestských objektoch v historickom centre mesta. Zlepšiť situáciu má aj grant. Majitelia súkromných objektov, ktorí chcú odstrániť neželané nápisy či kresby, môžu požiadať o finančný príspevok v maximálnej výške 3-tisíc eur na odstránenie čmáraníc.
Keďže Trnavské mýto patrí do správy mesta, musí sa oň postrať magistrát. Mesto odstraňuje grafity už od leta minulého roka. Postupne vyčistili budovu Starej radnice a Michalskú bránu v historickom centre, vybrané objekty v susedstve Dómu sv. Martina a okolie dlhodobo kritzovanej hlavnej železničnej stanice.
Prečítajte si tiež: Bratislava pokračuje v boji s grafitmi. Mesto si pomáha novým špeciálnym prístrojom
