Od západu po východ máme stovky prameňov, uznané sú len desiatky z nich

Na Slovensku sú stovky minerálnych prameňov, mnohé z nich však nie sú oficiálne uznané. Napriek tomu je naše prírodné bohatstvo najmä liečivé.

Ilustračný obrázok k článku Od západu po východ máme stovky prameňov, uznané sú len desiatky z nich
Zdroj: TASR

Na Slovensku sú stovky minerálnych prameňov, mnohé z nich však nie sú oficiálne uznané. Uznané prírodné liečivé alebo minerálne zdroje sú podľa údajov ministerstva zdravotníctva na necelej päťdesiatke lokalít.

Ide o vyše 130 vrtov, studní alebo prameňov. Štatút kúpeľného miesta má 22 miest. Z dôvody ochrany vzácnych zdrojov je vyhlásených viac ako 40 ochranných pásiem.

Patria medzi ne napríklad lokality Budiš, Brusno, Baldovce, Cigeľka, Korytnica, Santovka, Slatina, Sulín či Kováčová.

Vzácne vodné zdroje sa na našom území začali ochraňovať už v 19. storočí. Vtedajší uhorský zákon v ochranných pásmach zakazoval vŕtať či kopať. Napríklad kúpele v Turčianskych Tepliciach mali ochranné pásmo prvýkrát vyhlásene od roku 1898. Teraz ochranu tamojších prírodných zdrojov zabezpečuje vyhláška.

Nové nepribudnú

Zoznam ochranných pásiem by sa rovnako ako počet uznaných zdrojov meniť v najbližšej dobe nemal. „Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR v súčasnosti nemá rozpracované vyhlásenie nového ochranného pásma všeobecne záväzným právnym predpisom ani uznania nových prírodných liečivých zdrojov alebo prírodných minerálnych zdrojov,“ uviedla jeho hovorkyňa Stanislava Luptáková.

Liečivé vody pomáhajú napríklad pri znižovaní hladiny cukru v krvi, pri chorobách dýchacích ciest, pri žalúdočných a žlčových ťažkostiach. Síranové alebo sulfátové vody napomáhajú pri liečbe chorôb pečene a pankreasu.

ZAUJME VÁS: Kupujete minerálky podľa zloženia? Aj ročné odobie má vplyv na výber nápojov

Liečivé vody s teplotou vyššou ako 25 stupňov Celzia pomáhajú pri akútnych zápaloch dolných močových ciest a pri obličkových kameňoch. Podobné účinky majú aj niektoré kyselky. Minerálne vody sú významné aj z hľadiska dodržiavania pitného režimu.

Liečivé kúpele

Prvý systematický opis minerálnych vôd a liečivých kúpeľov na Slovensku, ktoré bolo súčasťou Uhorska, prezentoval vedeckou prácou v roku 1549 lekár, učenec, radca kráľovskej rodiny a humanista Juraj Wernher. Jeho prvotina obsahovala zoznam liečivých prameňov a kúpeľov v Uhorsku.

Popisuje 22 prameňov a pramenných ciest, z nich väčšina bola na Slovensku. Odozvou na priekopnícke dielo bolo budovanie kamenných kúpeľných bazénov a kúpeľných zariadení, a to v sídlach Piešťany, Bojnice, Vyhne, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice, Bardejovské Kúpele.

Od čias Márie Terézie

Výskum v oblasti kúpeľníctva podporovala aj panovníčka Mária Terézia. Vydala nariadenie v roku 1763 o vykonaní súpisu a analýzy liečivých vôd na celom území Uhorska.

Posun v slovenskej balneológii priniesla aj rodina Winterovcov, otec Alexander a synovia Ľudovít a Imrich, ktorí sa zaslúžili o rozvoj kúpeľov v Piešťanoch. Prínosom do balneológie bolo vypracovanie metód chemickej analýzy vôd v termálnych prameňoch, ktorých autorom bol profesor chémie a botaniky na Lekárskej univerzite v Trnave I. Winter.

Čítajte aj: Vincentka vo fľašiach je rovnako účinná ako priamo z prameňa

O prítomnosti človeka v oblasti termálnych prameňov na území dnešného Slovenska na základe archeologických nálezov svedčia lokality Bešeňová, Dudince a Gánovce.

Kúpanie v prameňoch termálnych vôd bolo v minulosti súčasťou náboženských obradov a pripisoval sa im posvätný význam. Termálne pramene v Trenčianskych Tepliciach boli známe už Rimanom. Mesto Trenčín má dôkazy o rímskych légiách, ktoré si tam vybudovali opevnenie a vojenský tábor.

Ilustračné foto, TASR

Zdroj: TASR