Plavecký talent zo Slovenska: Neľutujem ani jednu hodinu strávenú v bazéne, hovorí nádejný olympionik

Talentovaný mladík, ktorý opakovane vyhral majstrovská Slovenska, ponúkol v rozhovore pre dnes24.sk odpovede na aj na to, prečo si vybral diaľkové plávanie, spomenul si na premiéru na najvyššom fóre, ktorou bol minuloročný svetový šampionát, prezradil najbližšie ciele i sny. Navyše hlási, že „plávanie je jeho život, bez neho by to určite nebolo ono.“

Čo vás vlastne k tomuto športu viedlo?

Voda bola pre mňa živlom odmalička. Nesmierne ma zaujala, už ako trojročný som skákal do plaveckého, nepociťoval som žiadny strach, nemal som s vodou žiadny problém.

Z rozprávania mojich rodičov viem, že už len samotné kúpanie vo vani ešte v mojom rannom veku bolo riadnym zážitkom. Bez problémov som si ponoril hlavu pod vodu a mal z toho náramnú radosť. A to bol aj dôvod, prečo ma vlastne rodičia dali na plávanie.

V lete minulého roka ste sa zúčastnili juniorských majstrovstiev Európy vo Švajčiarsku, neskôr potom aj seniorských MS v Kazani. Ako tieto skúsenosti s odstupom času hodnotíte?

Vo švajčiarskom Teneri som mal ambície skončiť v prvej tretine celkového poradia, už len preto, že som mal dobré výsledky na nominačných pretekoch.

Napokon sa mi ale ambície nepodarilo naplniť, z čoho som bol viac menej sklamaný Mám rád pretekania na otvorených priestranstvách a na tomto šampionáte podmienky skôr pripomínali bazén, takže to nebola moja výhoda.

Čo sa týka Kazane, je to skvelé mesto, skvelá príležitosť a skúsenosť. Bol som očarený mestom ako takým. Keď sa ale pozriem len na samotné súťaženie, moje pocity pred prvým boli zmiešané.

Reálne som si vyskúšal, čo je to naozajstné diaľkové plávanie. Súťažil som s mužmi, ktorí boli fyzicky vyspelejší ako ja, mal som teda pred sebou veľkú výzvu.

Navyše mi bolo veľkou cťou, že som na úvodnom ceremoniáli mohol byť vlajkonosičom našej výpravy.

Zmenil sa vám po týchto skúsenostiach život?

Od februára ma začal trénovať český tréner Rostislav Vítek – bývalý český reprezentant v diaľkovom plávaní, účastník olympijských hier v Pekingu v roku 2008. Uvedená zmena vyžaduje odo mňa viac času stráveného v Brne mimo môjho rodiska. Avšak som presvedčený, že bude pre mňa väčším prínosom pre moje plány v diaľkovom plávaní.

Máte za sebou sústredenie v Maďarsku, na čo bolo zamerané?

26. apríla 2016 som zo sústredenia vrátil, to bolo zamerané na prípravu na tohtoročnú sezónu a zaplávanie limitu na majstrovstvá Európy aj sveta juniorov.

To sú teda ciele pre túto sezónu.

Áno, sú prvoradé a potom ešte získať na podujatiach európskych a svetových pohárov čo najlepšie umiestnenia. Postupne budem štartovať ešte na troch európskych pohároch /Chorvátsko, Dánsko a Malta/ a na jednom svetovom /Maďarsko/.

Okrem toho sa zúčastním na pretekoch Českého pohára a samozrejme aj na majstrovstvách Slovenska v Ružinove. V neposlednom rade je pre mňa dôležitý štart na Pohári primátora mesta Levíc (rodisko), ktoré budú organizované už tretí rok

Aké ste mali výsledky od septembra, teda od návratu z MS v Kazani?

V čase od septembra do decembra 2015 som zúčastňoval iba bazénových pretekov, ktoré boli prípravou na súčasnú sezónu v diaľkovom plávaní. V tomto roku som bol začiatkom februára 2016 na prvom sústredení v Pardubiciach a vplyvom choroby som nedosiahol požadovaný výkon.

Moje prvé väčšie preteky bol štart na Európskom pohári v izraelskom meste Eliat. Tu som sa postavil na štart na 10 km diaľkové plávanie v mori. Výsledkom bol čas 2 hod 7 min, čo je môj druhý najlepší čas na 10 km. Uvedený čas bol postačujúci na 26. miesto v kategórii muži bez ohľadu na vek.

Štart na majstrovstvách Slovenska v diaľkovom plávaní 5 km na dlhom bazéne prebehol 5. marca 2016 v Bratislave, a tu som sa umiestnil na 3. priečke bez ohľadu na vek a zaplával som čas 1 hod 2 min. Tieto preteky som bral ako tréningovú prípravu.

Uvedený štart mi poskytol možnosť zaplávať limit na majstrovstvá Európy a sveta juniorov. Ďalší pokus bol na majstrovstvách Českej republiky v diaľkovom plávaní na dlhom bazéne v Prahe. Stanovený limit je 59 min 15 s, a ja som zaplával 1 hod 1 min.

Čo váš športový sen?

Rád by som sa predstavil na olympiáde, lenže premiérová šanca pre mňa príde až v Tokiu. Musím sa ale popasovať s kvalifikačnými kritériami, pretože tie v diaľkovom plávaní patria medzi tie najnáročnejšie. Napr. na desaťkilometrovej trati môže štartovať iba 24 najlepších mužov sveta.

Diaľkové plávanie je ale vo všeobecnosti dosť špecifické, nechceli ste radšej súťažiť na kratších tratiach? Keď som bol mladší, resp. pred piatimi rokmi som bol členom štafety na Slovakmanovi, navyše som dosť času strávil na Bátovskej priehrade (dedina neďaleko Levíc, pozn.), takže bolo vlastne o tom, že budem robiť diaľkové plávanie, rozhodnuté.

Máte plavecký vzor, kto ním je?

Richard Nagy, ktorý je zároveň aj mojim kamarátom. Inšpirujúci je ale aj Čech Rostislav Vítek, môj aktuálny tréner. Obdiv ale chovám aj k Martine Moravcovej, ktorá nám všetkým ukázala, že aj v našich podmienkach sa dá presadiť v svetovom meradle.

Je vôbec mysliteľné, že by ste plávanie zo svojho života vynechali?

Určite nie. Môj život je úzko prepojený s vodou od môjho útleho detstva, veľa času v nej som trávil už ako dvojročný. Čas, ktorý som strávil v bazéne sa meria v niekoľkých miliónoch sekúnd. Neviem si môj život bez vody predstaviť, nakoľko sa stalo mojou neoddeliteľnou súčasťou.

Aké je to makať v bazéne a v posilňovniach, keď vaši rovesníci chodia na diskotéky, život žijú rozhodne inak?

Nikdy som sa touto otázkou nezaoberal. Som obklopený ľuďmi, ktorí ma denne obohacujú a poskytujú mi také chvíle, ktoré by som nikde nezažíval.