Po rokoch v Bratislave návrat do rodného mesta: Príbeh Žiarčanky Emy (28)

Mnoho Žiarčanov, ktorých do Bratislavy privádza vysokoškolské štúdium, už v hlavnom meste zapustí korene. Nie je však výnimkou, že s načatým životom v Bratislave rozhodnú pre náhlu zmenu a vracajú sa do rodiska. Jedným z takýchto Žiarčanov je i prekladateľka Ema (28). Mamička na materskej sa do Žiaru nad Hronom vrátila aj s manželom a ročným synčekom. Nás zaujímalo, prečo…

Kedy si odišla zo Žiaru do Bratislavy a prečo?

V Bratislave som študovala na vysokej škole šesť rokov a keď som zoštátnicovala, vyhlásila som, že sa do toho mesta už nikdy nevrátim. Nie že by som Bratislavu nemala rada, má aj veľa kladných stránok, ale pre mňa je až príliš hektická. Keď som sa však po roku cestovania vrátila na Slovensko, zistila som, že v Žiari si prácu nenájdem a tak som musela v Bratislave pokorne ostať.

Vždy si teda mala plán vrátiť sa raz domov…

Áno. Mala som pocit, že všetko, čo mi Bratislava mohla ponúknuť, som si užila ako študentka a stále som snívala len o návrate do nášho hornatého stredoslovenského kraja. No nikdy som nechcela bývať ani v Bratislave, ale ani v Žiari, a pozri, ako to nakoniec dopadlo (smiech).

Žiar som ako dieťa vyslovene nemala rada, ale po tom, čo som obišla kus sveta, si to tu naozaj vážim, páči sa mi tu a teším sa, že vďaka malej náhode sme sa sem mohli presťahovať.

Ale predsa, keď si v Bratislave žila, videla si v tom nejaké výhody…

Keď som sa do Bratislavy po rokoch vrátila už ako pracujúca dospeláčka, zistila som, že sa výrazne zmenila k lepšiemu. Naplno som si užívala najmä kultúru – koncerty, divadlá, galérie, diskusie, školenia, pôsobenie v rozličných občianskych združeniach a multikultúrnu spoločnosť. Po nástupe na materskú dovolenku som však toto všetko stratila a ocitla som sa v meste plnom cudzích ľudí, kde všetci moji priatelia boli buď príliš zaneprázdnení alebo bývali príliš ďaleko.

Kde si pred materskou dovolenkou pracovala?

Pracovala som ako prekladateľka v jednej veľkej medzinárodnej firme. Svoju prácu som mala veľmi rada, taký férový prístup k zamestnancom a veselé pracovné prostredie človek len tak ľahko na Slovensku nenájde. To jediné mi asi na Bratislave bude chýbať.

Kedy prišiel ten impluz – sťahujeme sa do Žiaru?

Po dvoch rokoch rodinného života v Bratislave nám to mesto s manželom začalo liezť už poriadne na nervy a vysnívali sme si, že jedného dňa, keď sa v ostatných regiónoch objavia pracovné pozície, sa presťahujeme niekam na stredné Slovensko. Manžel raz dostal úplnou náhodou pracovnú ponuku tu v Žiari a mne až vtedy došlo, že sa sem vlastne vrátiť chcem.

Ako sa po návrate do malého mesta cítiš, čo na takomto živote oceňuješ?

Po návrate z anonymnej Bratislavy si užívam, že tu mám všetkých blízkych, rodinu aj priateľov, že počas prechádzok v meste stretávam kopec známych a domov sa vraciam vždy s dobrou náladou. Ako mamička na materskej musím priznať, že aj starostlivosť o domácnosť je tu oveľa jednoduchšia, najmä ak sa snažím žiť ekologicky, bezobalovo a mať lokálnych dodávateľov. V Bratislave to bolo únavné a neprimerane drahé. Netreba zabúdať ani na to, že bývanie je v Žiari je omnoho lacnejšie. No a najväčšou radosťou je pre nás okolitá príroda. Na túru si radi vybehneme vždy a za každého počasia.

Niečo ti tu ale musí aj chýbať…

Asi historické centrum. Prechádzky v prírode sú super, ale v meste na rozdiel od Bratislavy veľmi nemáš kam ísť.

V novom seriáli na Žiar24 vám budeme prinášať ďalšie príbehy Žiarčanov, ktorí sa po rokoch života v Bratislave rozhodli vrátiť domov. Ak máte vo svojom okolí tiež zaujímavý príbeh, pošlite nám tip na dallosova@global24.sk.

Príroda len kúsok od sídliska? To je presne jedna z vecí, o ktorých Ema hovorí. Tak je to aj na žiarskych Pod vrškoch. Pozrite si video spred tejto zimy.

Foto: ilustračné