Politológ: Iveta Radičová pretrháva všetky mosty k politike

Odporúčame:

Iveta Radičová končí v SDKÚ-DS

Reklama

Iveta Radičová potvrdila, že vo voľbách kandidovať nebude

Iveta Radičová dala SDKÚ frčku do nosa

OBRAZOM: Vzostup a pád vlády Ivety Radičovej

Vláda Ivety Radičovej padla, euroval neprešiel

OBRAZOM: Takto padla vláda Ivety RadičovejBRATISLAVA 29. októbra (WEBNOVINY) – Odchod Ivety Radičovej z SDKÚ-DS je logickou súčasťou jej doterajšieho postupu, myslí si politológ Miroslav Kusý.

Považuje to za dôsledný krok v rade tých, ktoré už urobila, keď po páde vlády povedala, že už nebude kandidovať v predčasných voľbách.

„Pretrháva všetky tie mosty, ktoré ju viazali k politickej aktivite a to bolo samozrejme predovšetkým SDKÚ,“ hovorí Kusý.

Pripomína, že kým je členkou SDKÚ-DS, tak túto stranu zastupuje aj ako premiérka dočasnej vlády. Preto bude treba vyriešiť otázku, za koho bude premiérkou, keď rozviaže aj „partajnú“ väzbu. „V SDKÚ by museli byť grandi a povedať, že napriek tomu chápu jej krok a platí dohoda, že túto vládu dotiahne až do toho 10. marca,“ myslí si politológ s tým, že „iné im ani nezostáva, lebo nominovať nového premiéra by znamenalo ísť od bodu nula a na to nie je čas“.

Kusý si myslí, že SDKÚ-DS si bude Radičovú aj napriek odchodu zo strany privlastňovať až do konca skráteného volebného obdobia. „Lebo to je ich tromf, naďalej by to mal byť ich tromf v predvolebnej kampani, tak sa ho asi nebudú chcieť zriecť,“ povedal Kusý. Radičovej odchod bude podľa neho tak či tak znamenať pokles preferencií strany SDKÚ-DS, aj keď bude premiérkou až do volieb. „Teraz tá väzba predsa len mala pre SDKÚ takú symbolickú dôveru,“ dodal.

Najdôležitejšie momenty politického života Ivety Radičovej

• 17. októbra 2005 – nestraníčka Iveta Radičová, známa sociologička, sa stala ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny v druhej vláde Mikuláša Dzurindu po odchode Ľudovíta Kaníka z tohto postu. Ako ministerka novelizovala niektoré reformné zákony Kaníka, ktoré vyvolali odpor veľkej časti obyvateľstva.
• 17. júna 2006 – na kandidačnej listine SDKÚ-DS v parlamentných voľbách bola Iveta Radičová trojkou, najvyššie postavenou nestraníčkou. Získala najviac preferenčných hlasov, približne o šesťtisíc viac ako Ivan Mikloš a o takmer 40-tisíc viac ako vtedajší premiér a predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda. Prekrúžkovala sa tak na prvé miesto. V NR SR bola podpredsedníčkou Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie.
• 7. novembra 2006 – Iveta Radičová vstúpila do SDKÚ-DS.
• 17. novembra 2006 – Iveta Radičová sa stala podpredsedníčkou SDKÚ-DS. Delegáti kongresu SDKÚ v Bratislave potvrdili na čele strany Mikuláša Dzurindu a staronovými podpredsedami sa stali Pavol Kubovič, Juraj Liška, Ivan Mikloš, Eduard Kukan a Milan Hort.
• marec 2009 – Iveta Radičová vstúpila do boja o prezidentské kreslo. Nominovala ju SDKÚ-DS s podporou KDH, SMK a mimoparlamentnej OKS. Snažila sa prezentovať ako občianska kandidátka, vyzbierala preto aj potrebné podpisy. Strany, ktoré ju nominovali, sa na jej kampani priamo nezúčastnili. Problémy malo najmä KDH pre nesúhlas s Radičovej názorom na právo ženy na interrupciu. Voličov oslovovala skôr cez umelcov a iné verejne známe osobnosti. V prezidentských voľbách neuspela, no získala takmer milión voličských hlasov.
• 23. apríla 2009 – Iveta Radičová sa vzdala poslaneckého mandátu po tom, čo v NR SR hlasovala za svoju kolegyňu Tatianu Rosovú. Odmietla vtedy, že urobila podvod, podľa nej to bola chyba, ľudské zlyhanie. Rosová uvádzala hlasovanie o školskej novele pri rečníckom pulte a nestíhala sa vrátiť po zabudnutú hlasovaciu kartičku do poslaneckej lavice, kde sedela vedľa Radičovej. Radičová priznala, že spanikárila a zahlasovala za ňu.
• február 2010 – Iveta Radičová sa stala volebnou líderkou SDKÚ-DS pre júnové parlamentné voľby. Stalo sa tak po škandále o podozrivom financovaní SDKÚ-DS, ktorý začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico. Predseda strany Mikuláš Dzurinda sa po zverejnení informácií a viacnásobných atakoch lídra Smeru 1. februára 2010 vzdal účasti na volebnej kandidátke a líderstva vo voľbách. Nový líder vzišiel z primárnych volieb, členovia SDKÚ-DS dali prednosť Radičovej pred Ivanom Miklošom.
• 12. júna 2010 – víťazom parlamentných volieb sa stala strana Smer-SD, no lídri opozičných strán, ktoré sa dostali do NR SR, s ňou odmietli rokovania o zostavení vlády.
• 15. júna 2010 – Iveta Radičová sa stala oficiálnou kandidátkou SDKÚ-DS na post premiéra. Rozhodlo o tom prezídium strany na návrh jej predsedu Mikuláša Dzurindu. Predstavitelia SDKÚ-DS, SaS, KDH a Mosta-Híd podpísali deklaráciu o povolebnej politickej spolupráci, ktorej cieľom je zostavenie novej vlády. Lídrom koalície sa stala Iveta Radičová.
• 8. júla 2010 – prezident Ivan Gašparovič odovzdal menovací dekrét volebnej líderke SDKÚ-DS Ivete Radičovej, ktorá sa stala predsedníčkou novej slovenskej vlády.
• 11. októbra 2011 – vláda Ivety Radičovej po niekoľkohodinovom rokovaní v NR SR padla, pri hlasovaní o zvýšení záruk v eurovale nezískala dôveru poslancov parlamentu. Za euroval a zároveň za dôveru vláde hlasovalo 55 zo 124 prítomných poslancov, potrebných bolo 76 hlasov. Premiérka nepresvedčila poslancov ani prosbami bezprostredne pred hlasovaním.
• 25. októbra 2011 – Iveta Radičová oficiálne oznámila, že nebude kandidovať v predčasných parlamentných voľbách v marci 2012. Zostáva podpredsedníčkou SDKÚ-DS do straníckeho kongresu, ktorý sa musí konať do šiestich mesiacov od parlamentných volieb.
• 29. októbra 2011 – Iveta Radičová odchádza z SDKÚ-DS. Oznámila to na tlačovej besede vo Zvolene po rokovaní ústrednej rady strany. Zo strany vystúpi na kongrese SDKÚ-DS, ktorý sa podľa stanov strany koná vždy po voľbách. Podľa svojich slov chápe svoju plnú zodpovednosť za neúspech v rokovaní s koaličným partnerom SaS o eurovale a za to, že nedokázala vládu udržať dlhšie ako 15 mesiacov.