Pôvabnej Katke učarovalo jazdectvo: Súťaží aj vo finále Miss Východné Slovensko

Zdroj: archív Kataríny Krafčíkovej

Súťaž Miss východné Slovensko mala byť na programe ešte v roku 2019, neskôr sa presunula na marec 2020. Po začiatku koronakrízy však nebolo reálne uskutočniť marcový a neskôr ani aprílový termín. Finále by tak malo prebiehať 25. septembra v Košiciach. A to aj s hudobnými hosťami.

Vyspovedali sme finalistku súťaže Katarínu Krafčíkovú z Prešova. V rozhovore s ňou sa dozviete viac o zákulisí príprav, aj jej športovej aktivite typickej pre Prešov.

Katarína, zúčastnili ste sa už niekedy súťaže formátu Miss?

Nezúčastnila som sa žiadnej súťaže tohto formátu. Toto je moja prvá skúsenosť.

Čo to pre vás znamená byť súčasťou Miss Východné Slovensko?

Táto súťaž je pre mňa perfektná skúsenosť, získala som vďaka nej množstvo nových príležitostí, spoznala som veľa úžasných ľudí, nadobudla som nové skúsenosti.

Vo svete však zúri nepríjemný vírus, ktorý nedovolil uskutočniť finále v riadnom termíne na konci marca. Ako vnímate túto situáciu vy, čo momentálne máte na programe ako finalistky?

Čakali sme na oficiálny termín finále, ktoré bolo pre vírus presunuté na 25. 4. 2020. Všetko sa však vyvíjalo podľa diania a jeho šírenia.

Článok pokračuje pod fotkou.

Napokon sa uskutoční v septembri, tento termín sa blíži. Čo všetko teda aspoň v rámci príprav na finále už máte ako finalistky za sebou, čoho ste sa zúčastnili?

Ako prvý sme absolvovali kasting, a potom nasledovali tri sústredenia. Absolvovali sme tam fotenia a nácvik choreografií.

Aká atmosféra medzi vami dievčatami panuje? Ste rivalky, alebo skôr kamarátky?

Rivalitu by som vylúčila. Sme skôr kamarátky. Získali sme medzi sebou nové priateľstvá, zažili sme spolu aj veľa zábavy.

Prečo ste sa do súťaže prihlásili, aký ste mali na začiatku cieľ a čo vás viedlo k tomu ísť do toho?

Prihlásila som sa hlavne vďaka podpore mojich kamarátov, mojej mamy a kolegov, ktorí mi v tejto súťaži veľakrát pomohli. Zachránili ma v situáciách, keď som si už myslela, že budem musieť súťaž opustiť. Oni už vedia, o kom hovorím. Ďakujem im a nikdy nezabudnem, že tak ďaleko som sa dostala práve vďaka nim. Ďakujem aj známym z klubu Haniska Sihoť, ktorí ma taktiež podporili a držia mi palce. Do súťaže som sa mohla zapojiť aj vďaka ochote môjho zamestnávateľa, ktorý ma uvoľnil na dané termíny aj napriek tomu, že sme v tom čase mali veľa práce.

Článok pokračuje pod fotkou.

A čomu sa v rámci práce venujete?

Pracujem ako čašníčka a recepčná v menšom penzióne v centre Prešova.

A čo sa týka záľub, ako trávite svoj voľný čas?

Keďže môj starý otec bol koniar a zdedila som po ňom lásku ku koňom, už v 11. rokoch som sa začala venovať jazdectvu. Venujem sa mu aj závodne. Jazdectvo ma naučilo sebadisciplíne, sebaovládaniu, pracovitosti aj trpezlivosti. V koňoch som našla vlastný zmysel života.

V Prešove ste sa aj narodili? Čo je vám najbližšie v tomto meste, pre aký dôvod ho máte najviac rada?

Áno, je to moje rodné mesto. Najbližší mi je asi jazdecký areál Slavoj Prešov, na ktorom som prežila najkrajšie roky a spoznala množstvo skvelých ľudí. Škoda však, že z pôvodného areálu, na ktorom som vyrástla, zostalo už len málo, vďaka futbalovým ihriskám.

Vráťme sa ešte k súťaži Miss, čo podľa vás získajú dievčatá tým, že sa prihlásia do súťaže?

Určite množstvo nových skúseností a príležitostí, nové priateľstvá s dievčatami, a to aj s ľuďmi, ktorí sa podieľajú na tejto súťaži.

Prezradíte niečo zo zákulisia, či došlo k pikoškám, kuriozitám počas doterajších príprav?

Viem, že vaši čitatelia by sa radi nejaké pikošky dozvedeli. Žiaľ, k ničomu takému nedošlo.

Tak skúste prezradiť, čomu by ste sa chceli venovať v budúcnosti?

Rada by som sa venovala jazdeckému športu na profesionálnejšej úrovni, no to všetko je ešte hudba budúcnosti.