Prečo sa rúbe na Mníchovskom potoku
Ťažba dreva, čierne skládky, zničená prístupová cesta, záplavy a ohrozené včely. Na Mníchovskom potoku sa dejú veci, ktoré ľuďom nie sú ľahostajné.
BARDEJOV. Daniel Fecko, ktorý tu má dvadsať rokov chatu, podal už niekoľko trestných oznámení. Tvrdí, že mesto roky vozí do vlastných lesov v rekreačnej mestskej časti Mníchovský potok stavebný a nebezpečný odpad, navyše po ceste, ktorá je v dezolátnom stave.
„Materiály ako je asfalt a betón by mali ísť na prehodnotenie, ale samozrejme, jednoduchšie je vyhodiť a ukryť ich do lesa. Začal sa tu zvážať kadejaký bordel, aby sa ním mohli zasypávať odtoky, len aby sa do lesa dalo vojsť autami a ťažiť drevo. Odvtedy, po každom návalovom daždi je príjazdová cesta ustavične zaliata. Okrem toho tu vznikajú čierne skládky. Vozí sa sem stavebný materiál, odpad, sklenené a plastové fľaše. Vyzerá to tu ako veľký odpadkový kôš, ktorý zrejme využívajú aj miestne reštaurácie. Polícia s tým, samozrejme nerobí nič,“ hovorí chatár.
Lesy miznú
Pavol Delej sa nám posťažoval, že mu voda vždy po návalovom daždi zaplavuje pozemok. Neďaleko jeho chaty je rúbanisko, popri ceste skladujú drevo. „Prerušili tam pôvodnú cestu a urobili prekážku pre odtok zrážkovej vody. Cesta sa neustále zalieva, na mojom pozemku sa tvoria jazierka. Mestské lesy miznú na úkor tepla do spaľovne a na úkor zisku z ťažby,“ posťažoval sa Delej.
Všimol si, že lesné škôlky sa už nevysádzajú tak, ako sa to zvyklo robiť v minulosti. „Ľudia, ktorí žijú na Mníchovskom potoku sa sťažujú. Cesta je zničená a pozemky nám počas tohto roku niekoľkokrát zalialo vodou. Vláda síce dala milión eur na opravu ciest, no peniaze sa asi využili niekde inde. Novým projektom cez eurofondy je cyklochodník, ktorá má tadeto viesť až do Poľska. Či sa zrealizuje je otázne,“ vysvetľuje chatár.
Do spaľovne a na predaj
Vladimír Zoľák, riaditeľ Mestských lesov Bardejov, sa neustále odvoláva na predošlého nájomcu lesov. „Našou náplňou práce je spravovať a zveľaďovať mestké lesy. Bohužiaľ po bývalom nájomcovi (firme Lespol Jána Oreniča – pozn. redakcie) tieto lesy nepotrebujú sanáciu, ale vyžadujú si úplnú resuscitáciu. Za dvadsať rokov sa tu nič nespravilo. Ak by sme mali postaviť prístupovú cestu na vlastné náklady, museli by sme požiadať o úver,“ komentuje situáciu Zoľak.
Mesto chce od svojej 100%-nej eseročky, ktorá spravuje lesy všetkých Bardejovčanov, nájom 180-tisíc ročne. „Celý náš príjem ide v podstate mestu za nájom. Nemáme ani na nákup techniky. Lesy už boli zničené a bolo ich potrebné vyčistiť. Museli sme si teda najprv upraviť terén, aby sa to vôbec dalo urobiť,“ sťažuje sa Zoľak. Čo sa týka hospodárenia, nejde podľa neho ani tak o ťažbu ale skôr o „vyčistenie“ lesa.
„Museli sme sa zbaviť starších stromov a kadejakých konárov, ktoré bránili lesu v zdravom raste. A to, že niekomu po daždi zateká do chaty, nie je naša vina. Prečo si ľudia myslia, že za všetko môžme my? Čierne skládky by mala riešiť polícia. My robíme čo môžeme, ale sme na to len piati. Všetky tie vyťažené stromy, ktoré môžete vidieť po okrajoch príjazdovej cesty, sú napadnuté alebo nežiadúce. Pôjde to do spaľovne a naša firma z toho nemá žiaden zisk,“ dodáva šéf mestkých lesov.
Bezmocné včely
Pri pohľade na pozvážané vyrúbané stromy, statné jedle, rozbitú cestu, hlboké zvážnice a zablatené brázdy po lesných traktoroch v dlhoročnej rekreačnej a chatárskej oblasti sú rozhorčení turisti, cyklisti, rekreační bežci, ochranári aj včelári. Na Mníchovskom potoku, lokalite so vzácnymi jedľovo-bukovými lesmi sa úle a včelstvá dajú počítať na desiatky. Včely tu produkujú vzácnu jedľovú medovicu, unikátny tmavý liečivý med z okolia Bardejova, ktorý získal vo svete mnoho ocenení. K tomu, aby prežili potrebujú jedľu, ktorá je aj dobrým predajným artiklom.
Včelári tvrdia, že sa na Mníchovskom potoku v poslednom čase vyrúbalo množstvo zdravých jedlí a z dlhodobého hľadiska to môže včelstvá ohroziť. „Mali by sme chrániť hlavne to, čo je voči ľudskej hlúposti bezmocné, včelu,“ hovorí František Kutašovič, ktorý na Mníchovskom potoku včelári už tridsať rokov.
VLK: Lesy treba predefinovať
Situáciu považujú za alarmujúcu aj lesoochranári. Kvôli záchrane unikátnych bardejovských jedľobučín v okolí Mníchovského potoka a Bardejovských kúpeľov už Lesoochranárske združenie VLK oslovilo Mnisterstvo pôdohospodárstva aj generálne riaditeľstvo Štátnych lesov v Banskej Bystrici.
Podľa ich šéfa Juraja Lukáča by tieto lesy mali byť takzvanými účelovými, teda lesmi osobitného určenia. Dnes sú definované ako hospodárske lesy, ktorých primárnou funkciou, či už ide o mestské alebo štátne lesy, je ťažba, produkcia a predaj drevnej hmoty. O ich zaradenie do inej kategórie by malo okamžite žiadať mesto Bardejov, tvrdí Lukáč.
Bývalý Lesný hospodársky plán (LHP), ktorý sa robí na desať rokov (2013 –2023) a ktorý sa dnes volá Plán starostlivosti o lesy (PsoL) nie je podľa ochranárov žiadna dogma. „Ak je naplánovaná nejaká ťažba, vôbec to neznamená, že sa za desať rokov musí aj toľko vyťažiť. Je to iba horná hranica, za ktorú sa nesmie ísť. Ak by sa napríklad neťažilo vôbec, nič sa nedeje, nikto neporuší žiaden zákon,“ hovorí Lukáč.
„Mestské a štátne lesy jednoducho rúbu, lebo chcú rúbať. A to je rozdiel. Nie „musia“, ale „chcú“. Pretože chcú peniaze. To je všetko. Tak nech to povedia na plné ústa. Myslím, si, že štátne lesy sa iba sa kryjú za nejaký plán, ktorý im vôbec nič neprikazuje.“ Treba si uvedomiť že štátne lesy sú lesy všetkých obyvatyeľov Slovenska a mestské lesy patria všetkým Bardejovčanom, hovorí ochranár. Lesníci sú tu 100 rokov a les je tu 350-miliónov rokov, ten sa obnoví aj bez ich zásahov.
„Upozorňujem, že toto je len začiatok. Maximálny plán výrubu do roku 2023 je v okolí Bardejovských kúpeľov a Mníchovského potoka taký, že sa kľudne môže stať, že tam nezostane žiadny strom. A bude sa čakať ďalších sto rokov, kým nejaké stromy narastú, ale už nikdy to nebudú tie jedle. Teraz sa tam rúbu dvestoročné jedle. Je tam naplánovaná totálna katastrofa,“ myslí si Juraj Lukáč.
Lesníci: Iba vykonávame
Okrem mestských lesov v okolí Mníchovského potoka hospodária aj štátne Lesy Slovenskej Republiky. Lesná správa v Bardejove tvrdí, že les obhospodaruje presne podľa plánu starostlivosti o lesy a že v okolí Mníchovského potoka sú z väčšej časti mestské lesy.
„My sme tam začali ťažiť až teraz, viem ale, že mestské lesy tam rúbu dosť. Väčšina lesov v bezprostrednom okolí rekreačnej zóny patrí mestu, my ale nevieme aký plán ťažby má mesto“ povedal Jaroslav Kolesár, vedúci Lesnej správy v Bardejove.
„Lesy môžu byť hospodárske, ochranné alebo účelové. Ak chceme, aby boli niekde nie hospodárske, ale napríklad účelové, vlastník o to musí požiadať. Ale aj v účelových lesoch sa hospodári a ťaží, len jemnejšie. Čo sa týka jedlí na Mníchovskom potoku, dosť ich je nahnitých, ich rúbna doba je sto rokov. My iba vykonávame to, čo nám určí Ministerstvo a Národné lesnícke centrum, ktoré plán prostredníctvom certifikovaných agentúr pripravuje. Nevieme to robiť inou technológiou a vyťažiť to musíme. Laici síce hovoria o rúbaniskách, ale pre nás je lesný porast aj desaťročný,“ hovorí lesník.