Pred 205 rokmi sa narodil vynálezca saxofónu: Počas života trikrát zbankrotoval
Džezovú, swingovú, ale aj rockovú či populárnu hudbu si možno len ťažko predstaviť bez saxofónu. Aj keď sa vo vážnej hudbe využíva zriedkavejšie, zaznieva v hudobných dielach, ako je napríklad Gershwinova Rapsódia v modrom či Bolero od Mauricea Ravela.
A udomácnil sa, samozrejme, aj v dychovke. Vďaka výraznému až prenikavému a expresívnemu zvuku patrí saxofón medzi najobľúbenejšie nástroje. V stredu 6. novembra uplynie 205 rokov, odkedy sa narodil jeho tvorca, Belgičan Adolphe Sax.
Antoine-Joseph Sax sa narodil 6. novembra 1814 v belgickom Dinante ako syn uznávaného výrobcu hudobných nástrojov Charlesa-Josepha Saxa. V hudobnom svete sa teda pohyboval od detstva.
Klarinet zo slonoviny
Ako chlapec sa učil hrať na viaceré hudobné nástroje, viac ho však zaujímala ich výroba a zdokonaľovanie. Vyrábal ich od svojich šiestich rokov. V pätnástich rokoch vyrobil pre Priemyselnú výstavu v Bruseli klarinet zo slonoviny. Ako dvadsaťročný zhotovil basklarinet, ktorým nadchol šéfa Parížskej opery. V roku 1840 s tridsiatimi frankmi vo vrecku začal študovať na konzervatóriu v Bruseli.
Sax však chcel skonštruovať taký nástroj, ktorý by v sebe skĺbil vlastnosti ostatných inštrumentov – spojil by jemnú krásu dychov s pružnosťou i melancholickosťou strunových nástrojov. Tak sa mu v roku 1841 podarilo zostrojiť prvý saxofón. Nástroj vyhotovil v dvoch veľkostiach: sopranino resp. malý saxofón a väčší subkontrabasový saxofón.
Saxovi prialo šťastie a na súťaži vojenských hudieb jeho orchester so zastúpením nového nástroja – saxofónu – vyhral. Adolphe Sax dostal za úlohu zrenovovať vojenský orchester a 23. júna 1848 mu na jeho nový nástroj udelili patent. Ten zahŕňal 14 typov tohto nástroja – od sopraninového cez sopránový, altový, tenorový a barytónový saxofón až po basový a kontrabasový saxofón. Jednotlivé typy sa odlišujú veľkosťou i ladením.
Raketový úspech
Adolphe Sax vyrobil svoj nový nástroj z mosadze, zvuk sa však vytvára chvením dreveného plátku umiestneného v pôvodne kaučukovej hubici. Preto sa saxofón zaraďuje do rodiny drevených, a nie plechových dychových nástrojov, medzi ktoré patrí trúbka, lesný roh alebo tuba.
Už rok po patentovaní sa stal saxofón samostatným študijným predmetom na parížskom konzervatóriu, v rokoch 1858–1870 ho tam začal vyučovať samotný Sax.
Veľkým priaznivcom saxofónu bol skladateľ Hector Berlioz, ktorý bol vynálezom nadšený, žasol nad jeho jedinečným zvukom a pohodlným používaním. Saxovi pomohol s publicitou, aby sa dostal do povedomia verejnosti i významných skladateľov. Saxofón nazval „výnimočným nástrojom na prahu ticha“. Taliansky skladateľ Gioacchino Rossini o ňom povedal: „Je to najkrajší nástroj, aký poznám.“
Saxova dielňa dokázala vyrobiť v priebehu necelých dvadsiatich rokov dvadsaťtisíc saxofónov. Než ale Saxovi definitívne uznali jeho ‚otcovstvo‘, musel zviesť veľa bitiek v súdnych sieňach a kvôli výdavkom na súdne spory trikrát zbankrotoval, pred štvrtým bankrotom ho zachránil cisár Napoleon III.
Smrť v chudobe
Adolphe Sax so svojou partnerkou Louise-Adčle Maor nebol ženatý, mali však spolu 5 detí. Zomrel 4. februára 1884 vo veku 79 rokov zatrpknutý a chudobný.
Vo výrobe saxofónov však pokračoval jeho syn. A Saxov vynález sa dočkal ozajstného rozmachu začiatkom 20. storočia spoločne s rozkvetom modernej vážnej, ale aj džezovej a swingovej hudby. Po roku 1900 prenikol za oceán a v Spojených štátoch amerických sa stal jedným z najobľúbenejších nástrojov – hrá na ňom napríklad aj 42. americký prezident Bill Clinton.
Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.
Foto: ilustračné
