Pred parlamentom protestujú prijímatelia sociálnych služieb
WEBNOVINY.SK
BRATISLAVA 31. januára (WEBNOVINY) – Prvým bodom programu poslednej 28. schôdze Národnej rady SR je opätovné prerokovanie novely zákona o sociálnych službách.
Parlamentu ju vrátil prezident Ivan Gašparovič. Kritici, vrátane hlavy štátu tvrdia, že je retroaktívna a zdraží prístup k službám poskytovaných domovmi sociálnych služieb.
Poslanci SNS na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu nepodporia zákon o sociálnych službách, lebo podľa nich trestá dôchodcov. Povedal to v utorok na tlačovej besede v Bratislave podpredseda SNS Rafael Rafaj.
SNS sa vrátila aj ku kauze „štátneho znaku“, ktorý minulý týždeň vyvesil na parlament poslanec Igor Matovič (Obyčajní ľudia). Podľa Jána Slotu tým znevážil slovenský štátny znak, „ktorý je každému najdrahší“. Preto bude SNS žiadať vedenie parlamentu, aby konalo proti Matovičovi. „Žiadame, aby bol tento chorý človek postihnutý,“ povedal Slota.
Za ďalší paškvil od ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála označila novelu zákona o sociálnych službách poslankyňa Viera Tomanová (Smer-SD). Navrhovaným zavedením spoluúčasti klienta zariadenia sociálnych služieb na financovaní nákladov vo výške 50 % vláda podľa nej siahla po najjednoduchšom riešení pri financovaní sociálnych služieb.
Kabinet mal pritom podľa exministerky práce skôr dofinancovať verejné zariadenia sociálnych služieb či zaviesť osobitnú štátnu dávku určenú na úhradu sociálnych služieb. Penzisti s najnižšími dôchodkami umiestnení v zariadeniach sociálnych služieb by si podľa Tomanovej zaslúžili, aby im po zaplatení úhrady zariadeniu zostalo viac ako 37,9 eura.
Tomanová: Zákon poškodzuje najslabších
"Zákon poškodzuje tých najslabších,“ povedala. Zavedenie spoluúčasti klienta vo výške 50 % podľa ministra práce a sociálnych vecí Jozefa Mihála nepoškodí penzistov s nízkym dôchodkom. Ako ďalej povedal na pondelkovej tlačovej besede, naďalej totiž bude platiť pravidlo ochrany príjmu, podľa ktorého musí klientovi zostať príjem 38 eur.
Ako príklad uviedol dôchodcu s penziou 250 eur, ktorý aj po zvýšení spoluúčasti na financovaní nákladov bude naďalej platiť zariadeniu 212 eur. "Nedotkne sa to teda tých dôchodcov, ktorí majú nízke dôchodky, ale len tých dôchodcov, ktorí majú dôchodky vyššie,“ povedal Mihál.
Hlava štátu požaduje, aby sa u ľudí, ktorým sa začala sociálna služba poskytovať najneskôr do 29. februára 2012, pri platení úhrady za sociálnu službu neprihliadalo na nehnuteľnosť, ktorú osoba užíva na trvalé bývanie pred začatím poskytovania sociálnej služby.
Priamo zákonom sa pritom stanovuje minimálna výška úhrady za sociálne služby dlhodobej starostlivosti, a to v sume najmenej 50 percent ekonomicky oprávnených nákladov na sociálnu službu určených obcami a vyššími územnými celkami v ich všeobecne záväzných nariadeniach. Táto zmena by sa mala podľa ministerstva práce v praxi premietnuť zvýšením príjmov samospráv.
„So zámerom zvýšiť participáciu a zodpovednosť klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov za sociálnu službu, a tým aj príjmy do rozpočtov obcí a vyšších územných celkov, sa navrhuje zohľadňovať nielen súčasný príjem a majetok prijímateľa sociálnej služby, ale prihliadať aj na príjem získaný predajom jeho nehnuteľného majetku v posledných piatich rokoch,“ objasňuje ministerstvo práce.
Obrazom: Pred budovou parlamentu protestujú prijímatelia sociálnych služieb