Priesaky prírodnej ropy v Sobranciach: Objavujú sa v pivniciach i studniach
Priesak prírodnej ropy v Sobranciach sa potvrdil v ďalších prípadoch. Prítomnosť asfalto-bitúmenovej zložky sa zistila v dvoch studniach, ďalšie tri prípady čakajú na expertízu.
Ide tak o ďalšie priesaky po tom, čo sa ropa v apríli objavila v pivnici jedného z rodinných domov. Situáciu sleduje mestský aj okresný úrad, priblížil pre TASR prednosta Okresného úradu v Sobranciach Boleslav Lešo.
„Ide o spontánny prienik a začína to byť ekologický problém,“ uvádza Lešo s tým, že poznámka riaditeľa Správy povodia Laborca Milana Zbojovského pri aprílovom prípade o tom, či to nie je „predzvesť niečoho väčšieho“, sa zrejme napĺňa.
„Uprostred apríla oznámila obyvateľka jedného rodinného domu, že jej cez nádrž na odčerpávanie vody presakuje čierna hmota medovitej konzistencie zvláštneho zápachu po nafte. Zápach bol zmesou benzínu, nafty a asfaltu. Bola odobraná vzorka a odoslaná na rozbor do Plaveckého Štvrtka, kde sú laboratóriá nafty. Asi po mesiaci odtiaľ prišla odpoveď, že je to prírodná asfalto-bitúmenová zložka ropy,“ priblížil prvý prípad výskytu ropy v meste Lešo.
Po tom, čo sa ozvali ďalší dvaja obyvatelia mesta, že našli podobnú tekutinu vo svojich studniach, kompetentné orgány začali riešiť vec intenzívnejšie. Výsledkom pracovného stretnutia na okresnom úrade minulý utorok (25. 6.), na ktorom sa zúčastnili pracovníci Slovenskej inšpekcie životného prostredia (ŽP), Krajského úradu ŽP, odboru krízového riadenia OÚ Sobrance a mesta Sobrance, je odporúčanie pre obyvateľov mesta, aby nepoužívali studňovú vodu na polievanie záhrad či plnenie bazénov. Podľa slov primátora mesta Pavla Džurinu boli obyvatelia o odporúčaní informovaní prostredníctvom mestského rozhlasu, od pondelka 1. júla aj prostredníctvom webovej stránky mesta.
Zo zdravotného hľadiska, čo sa pitnej vody týka, situácia kritická nie je. Sobrančania sú napojení na verejný vodovod.
Užívanie studňovej vody je na vlastné riziko a obyvatelia by tiež mali byť obozretní pri vstupe do pivníc, kde sa ropa objavila. Môžu sa tam rovnako ako v kontaminovaných studniach akumulovať banské plyny. Doterajšie kontroly v súčinnosti so záchranným zborom z Michaloviec však ich zvýšenú koncentráciu v monitorovaných priestoroch nepotvrdili.
„Je dôležité, aby nás obyvatelia o ďalších výskytoch bezodkladne upovedomili, aby sme vedeli situáciu náležite monitorovať a zhromažďovať údaje. Nesmú podceniť situáciu, pretože veci sa môžu diať i v náznakoch,“ prízvukuje Lešo s tým, že následný postup chcú konzultovať priamo s ministerstvom životného prostredia. Dosiaľ komunikovali so sekciou geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia SR, v stredu (3. 7.) požiadal Lešo o pomoc priamo ministra. „My v regióne si v tejto chvíli nevieme pomôcť ďalej. To, čo sme urobiť mohli, sme urobili,“ uzavrel s tým, že nápomocná im je aj Správa povodia Laborca, keďže na vlastné náklady vykonala analýzy vzoriek vo svojich laboratóriách.
Dôvodom priesakov je podľa Leša pravdepodobne nízky úhrn zrážok v marci a apríli, ktorý spôsobil zmenu hydrostatických pomerov povrchovej vody v pôde. Znížením jej objemu sa znížil aj tlak, ktorý povrchová voda pod zemou vytvára. Otázkou je, či jav nesúvisí aj so zemetrasením z roku 2003 s magnitúdou 4,2 stupňa Richterovej stupnice. „Sme desať kilometrov od Vihorlatu, tri kilometre od Sobraneckých kúpeľov, kde je voda s vysokým obsahom sírovodíka vo vode,“ uvažoval nahlas o možných súvislostiach Lešo.
Foto: ilustračné