Primár Galko prehovoril o ALARMUJÚCOM trende: Opísal HROZIVÉ prípady ZDROGOVANÝCH detí

Mesto, lekári aj rodičia pravidelne upozorňujú na to, že v obchodných centrách a rôznych prevádzkach sa objavujú automaty, v ktorých si možno legálne kúpiť produkty spájané s drogami. V rozhovore uverejnenom na webe Mesta Banská Bystrica na to upozornila hovorkyňa primátora Zdenka Marhefková so slovami, že tento trend číha aj na mladých v Banskej Bystrici.

„Farebné a často lákavo vyzerajúce „cukríky“, nápoje, keksíky či vapky sa tvária ako zberateľské predmety. Hoci na prvý pohľad pôsobia nevinne, podľa odborníkov sa čoraz častejšie spájajú s novými psychoaktívnymi látkami, ktoré môžu vážne ohroziť psychické aj fyzické zdravie mladistvých. O tom, aké následky majú tieto „nové drogy“ v praxi, prišiel siedmakom, ôsmakom a deviatakom na Základnú školu J. G. Tajovského v Podlaviciach porozprávať primár Detského urgentu Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici Milan Galko,“ spomenula Marhefková, ktorá sa ho po prednáške opýtala, s akými prípadmi sa lekári stretávajú najčastejšie a čo by mali vedieť rodičia aj samotné deti.

V rozhovore s primárom Milanom Galkom sa dočítate aj:

• o koľko nadrogovaných detí sa za rok starali
• prečo deti v súčasnosti siahajú po drogách
• aké nebezpečenstvom hrozí mladým pri užívaní HHC
• s akými konkrétnymi prípadmi sa stretli na detskom urgente

Chodíte do základných a stredných škôl a rozprávate mladým o nových psychoaktívnych látkach, ktoré sú dostupné v Banskej Bystrici, a v podstate na celom Slovensku. Prečo ste sa tak rozhodli?

S kolegyňou, doktorkou Táňou Hunákovou, robíme osvetu, pretože dnešný svet prináša mladým mnohé výzvy. Žijeme v rýchlej dobe. Zatiaľ čo my sme v puberte vedeli len o alkohole a marihuane, dnes sa objavuje celý rad nových drog. Alkohol je pritom na výraznom ústupe a do popredia sa dostávajú najmä syntetické kanabinoidy, GHB, opiáty a im podobné látky. Mladí si ich najčastejšie kupujú cez internet alebo v automatoch ako „darčekové predmety“. Žiadne darčekové predmety to, samozrejme, nie sú.

Alarmujúce je, že v roku 2024 sme na detskom urgente mali 85 intoxikovaných pacientov a v minulom roku ich bolo už 140, čo je takmer dvojnásobok.

V praxi to znamená, že približne každý druhý až tretí deň sme sa starali o nadrogované di­eťa.

Pred prednáškou ste spomínali, že vám stačí pozrieť sa na žiaka a presne viete, že má problém s drogami alebo niečo užil. Prečo deti siahajú po drogách? Platí to, že ak si drogu nedám, nie som frajer a budem vylúčený z kolektívu? Alebo je to spôsob riešenia problémov doma a absencia komunikácie s rodičmi?

Určite je to mix viacerých faktorov, ale významne to súvisí aj s dopamínom v mozgu. Dopamín je látka, ktorá sa nám počas noci, keď oddychujeme, postupne dopĺňa. Pomáha nám byť cez deň bdelí, mať energiu, tešiť sa zo života. Dnes však mladí trávia veľa času s telefónmi v ruke a neustále „scrollujú“ sociálne siete. Týmto neustálym „ťapkaním“ sa dopamín veľmi rýchlo míňa. Výskumy ukazujú, že veľkú časť tejto energie človek dokáže minúť už niekedy doobeda. Potom v ňom vzniká akési prázdno, pocit, že mu niečo chýba. V snahe tento pocit zaplniť niektoré deti siahajú po drogách. Deti na základných školách ešte nemajú úplne vyvinutý mozog a keď užijú drogu, nikdy nevieme, aký bude účinok a ako sa to môže prejaviť aj v budúcnosti.

S drogami sa skôr či neskôr stretne každý. Nie je frajerina si ich dať a povedať všetkým: „Áno, bol som zhúlený a doniesli ma záchrankou na urgentný príjem.“ Frajerina je vedieť o nich a drogu si nedávať. Znamená to uvedomiť si, že je to zlé, že to môže mozgu uškodiť a negatívne ovplyvniť ďalší psychický aj fyzický vývoj. Žiakom vždy hovoríme, že v tom nikdy nie sú sami. Môžu sa obrátiť na rodičov, pedagógov, školských psychológov alebo na kamarátov. A áno, tak ako hovoríte, rodičia by s nimi mali komunikovať, zaujímať sa, venovať im čas. Všetko je napokon o komunikácii.

Povedzme si, čo sú vlastne nové psychoaktívne látky a ako vznikajú. Pred pár rokmi sme aktívne upozorňovali na vapovacie zariadenia, takzvané vapky, ktoré si kupovali mladí v automatoch v omyle, že fajčia zdravším spôsobom. Obsahovali látku HHC – hexahydrokanabinol, ktorá je už na Slovensku zakázaná. Situáciu to však nevyriešilo. Na trhu sa totiž stále objavujú nové a ešte horšie látky, ktoré ohrozujú zdravie mladistvých.

Na trhu sú k dispozícii nové psychoaktívne látky, teda chemické zlúčeniny vytvorené v laboratóriách. Napodobňujú účinky niektorých známych liekov alebo sú chemicky upravené tak, aby ovplyvňovali naše telo, myslenie či emócie. Predstavujú však skryté nebezpečenstvo, pretože nikdy neviete, čo takáto droga s organizmom spraví.

V krajnom prípade môže človeka aj zabiť.

Keďže dnes existujú nástroje ako ChatGPT a rôzne syntetické laboratóriá, nové látky dokážu vzniknúť veľmi rýchlo. Stačí malá úprava chemickej zlúčeniny a do týždňa môže byť na svete ďalšia droga. Účinok na mozog je pritom často podobný ako pri zakázaných látkach, ale nová verzia môže byť stále legálna. Keď takúto látku v laboratóriu vyrobia, často ani netušia, ako bude fungovať a ako môže pôsobiť na mozog. Hoci ide neraz len o drobnú zmenu v molekule, následky môžu byť veľmi vážne.

HHC sa nachádza napríklad v olejoch, kvapkách, gumených cukríkoch, sladkostiach či elektronických cigaretách, teda vapkách. Môže byť syntetizované aj do rôznych rastlinných zmesí, ktoré pripomínajú napríklad šišky marihuany. To, že niekto tvrdí, že ide o legálny produkt, zberateľský predmet alebo prírodnú látku, ešte neznamená, že nie je nebezpečný.

V druhej polovici rozhovoru sa dočítate aj to, aké nebezpečenstvom hrozí mladým pri užívaní HHC a s akými konkrétnymi prípadmi sa stretli na detskom urgente