Pripravujú sa na NAJHORŠIE: Estónsko presúva vojakov BLIŽŠIE k ruskej hranici

Estónsko presúva k hraniciam s Ruskom svoje ozbrojené sily a zároveň sa snaží rozvíjať schopnosti zasiahnuť aj vzdialenejšie ciele. Na základe správy The Financial Times o tom informujú Novinky.cz. Dôvodom sú obavy z ruských provokácií po vojne na Ukrajine.

Musia vraj vyhrať prvé bitky

„Báli sme sa vojny na Ukrajine. Teraz sa bojíme konca tejto vojny,“ povedal spomínanému listu vysoký predstaviteľ estónskej spravodajskej služby. „Odstrašovanie nefunguje. Kritické obdobie, kedy to riešiť, a to vo všetkých pobaltských krajinách, je počas najbližšieho jedného až štyroch rokov,“ dodal.

Estónsko preto už teraz začalo s presunom svojich jednotiek bližšie k ruským hraniciam. Hlavnou silou estónskej armády je 1. pešia brigáda. Práve táto sa sťahuje z mesta Tapa vzdialeného 130 km od hranice s Ruskom do Jõhvi 50 km od hraníc. Armáda tam už stavia nové ubytovacie jednotky.

„Musíme začať od hranice a vyhrať prvé bitky,“ povedal plukovník Tarmo Kundla veliaci 1. pešej brigáde. „Vojensky je to veľká výzva, musíme už dnes budovať obranné línie. Je to predsunutá obrana.“

Zmena doktríny

Až doteraz estónska vojenská doktrína počítala v prípade napadnutia s rýchlou mobilizáciou a vedením partizánskeho boja v bažinatých a lesnatých oblastiach. Chceli tak Rusku docieliť čo najväčšie straty do momentu, kedy im prídu na pomoc posily z NATO. Vojna na Ukrajine ale ukázala, že tento plán by nefungoval. Rusi totiž pri postupe nehľadia na početnosť vlastných strát.

„Vierohodné odstrašenie znamená, že agresia proti nám bude nepredstaviteľná. Náš cieľ je zrejmý: Udržať nepriateľa a bojové ničenie mimo územie Estónska,“ citoval The Financial Times dokumenty z dielne ministerstva obrany. Estónsko preto už v máji do svojej národnej obrannej politiky zahrnulo aj koncept aktívnej obrany. Od tohto momentu tamojšia armáda podstupuje hlbokú reorganizáciu.

Nové základne

V Jõhvi vznikne nová základňa pre tisíc vojakov. Ďalšia pribudne v meste Narva, kde má byť trvalá posádka 200 vojakov s tým, že bude schopná prijať aj ďalších 800 členov armády. Práve Narva by pritom mohla byť jedným z prípadných ruských cieľov. „Estónska spravodajská služba sa nedomnieva, že by Moskva chcela začať rozsiahly konflikt s NATO, rozhodne nie v najbližších dvoch rokoch, je však presvedčená, že sa môže pripravovať nejaký obmedzený konflikt, ktorý by otestoval odhodlanie NATO dodržať svoje záväzky pri obrane napadnutého,“ doplnil český server.

Estónsko už vlani podpísalo kontrakt na deväť amerických salvových raketometov HIMARST vrátane balistických rakiet M57 ATACMS, ktoré majú dostrel 300 kilometrov. Aktuálne prebiehajú rokovania aj o nákupe ďalších salvových raketometov. Ide o juhokórejské K-MLRS K239. Tie môžu páliť rakety CTM-290 s podobným dostrelom. Rovnaké rakety už má aj Poľsko, ktoré ich montuje na kolesové vozidlá Jelcz Homar-K. Vysoký predstaviteľ z mesta Tapa pri tejto príležitosti pripomenul, že Petrohrad je vzdialený „len“ 260 kilometrov.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné