Prvý máj sa oslavoval aj po Černobyle: Na Slovensku nebezpečenstvo nehrozilo

Bolo nezodpovedné posielať ľudí na prvomájové oslavy za takýchto okolností? Bola verejnosť vystavená nebezpečnej radiácii? Mnohí si tieto otázky s obavami kladú aj po 32 rokoch.

„Najväčší problém asi bol, že celú udalosť zahaľovalo rúško tajomstva a v ľuďoch vznikol negatívny dojem. Cítili sa oklamaní a neinformovaní. Na dlhý čas to poškodilo ich dôveru v informovanie o rádioaktivite ako o jave, ktorý je neviditeľný. Pretože keby išlo o niečo viditeľné, skôr by sme si o tom vedeli vytvoriť obraz,“ povedala pre TASR Terézia Melicherová, odborníčka na meranie rádioaktivity z odboru Meteorologické siete v Slovenskom hydrometeorolo­gickom ústave (SHMÚ).

Prvý prechod kontaminovaných vzdušných más cez územie Slovenska zo severovýchodu zachytili v noci z 29. na 30. apríla 1986 kontrolné merania na jadrovoenerge­tických zariadeniach.

Druhá vlna z juhovýchodu prešla z 3. na 4. mája a z rovnakého smeru tretia vlna 7. a 8. mája 1986.

Prebehlo monitorovanie

Úroveň radiácie merali odbory hygieny v Prahe a Bratislave, merania celkovej beta rádioaktivity v atmosférických zrážkach vykonávala aj meteorologická služba, ktorá sa tiež zaoberala výpočtom trajektórií kontaminovaných vzdušných más. Monitorovania sa zúčastňovali aj univerzitné pracoviská a veterinári.

Od 30. apríla do 8. mája zasadala denne Vládna havarijná komisia. Sledovali sa aktivity aerosólov, mokré a suché spady, vody a vodné toky, pôda, porasty. Odoberali sa vzorky z potravinového reťazca. V priebehu monitorovania sa sledovalo dokopy 27 rádionuklidov, pričom na radiácii sa podieľali hlavne izotopy jódu a cézia.

„Čísla boli hlboko pod hodnotami, pri ktorých treba zaviesť ochranné opatrenia ako napríklad ukrytie, evakuácia alebo obmedzenie pohybu. Ochranné opatrenia sa týkali ovčieho mlieka a výrobkov z neho, detskej výživy a zveriny. Na jeden rok sa tiež obmedzili preventívne rtg vyšetrenia. Treba však zdôrazniť, že hodnotíme dopady černobyľskej havárie na Slovensku. Celkom iná situácia bola v oblasti Černobyľu a častí Bieloruska či Ukrajiny,“ vysvetlila Terézia Melicherová zo SHMÚ.

Hodnoty žiarenia klesali

Príkon dávkového ekvivalentu gama žiarenia sa na území Slovenska dlhodobo pohybuje na úrovni 0,08 až 0,12 mikrosievertov za hodinu (µSv/h). Pri prechodoch rádioaktívnych mrakov táto hodnota dosiahla od 0,1 do 0,7 µSv/h. Najvyššie hodnoty 1,2 µSv/h namerali na severnej Morave pri prechode mraku s dažďom. Hodnoty potom rýchlo klesali a od júla boli opäť na úrovni dlhodobého pozadia.

„Len pre porovnanie, pri bežnom lete lietadlom sa stretávame s hodnotou 4,5 µSv/h, čo je oveľa viac v porovnaní s černobyľskými maximami na Slovensku. A predsa to nevyvoláva strach, samozrejme, pokiaľ sa niekto nebojí samotného lietania. Takisto existujú oblasti, kde sú vďaka geologickému podložiu hodnoty až 100-krát vyššie. Možno teda súhlasiť s názorom jadrovej fyzičky Ireny Malátovej, že ak by bol 1. mája 1986 ľuďom niekto nariadil, aby kvôli mraku z Černobyľu ostali doma, mohli byť vystavení vyšším radiačným dávkam z radónu, ktorý je súčasťou nášho prírodného prostredia a môže sa koncentrovať v ľudských obydliach. Kontaminácia ovzdušia po černobyľskej havárii dočasne vzrástla z bežnej hodnoty niekoľkých stotín becquerelu na meter kubický až do 300 Bq/m3. V oblastiach so zvýšeným radónovým rizikom však môže dosahovať koncentrácia radónu v domoch či v pivniciach aj 1000 a viac Bq/m3,“ dodala Terézia Melicherová z odboru Meteorologické siete v SHMÚ.

Skúšky jadrových zbraní

Rádioaktívny spad na území Slovenska namerali aj po skúškach jadrových zbraní v 60. a 70. rokoch 20. storočia a dosahoval hodnoty až okolo 2500 Bq/m3, čiže oveľa viac, než po katastrofe v Černobyle. Ide najmä o roky 1961 až 63, ale aj prvú polovicu 70. rokov.

Podľa Terézie Melicherovej tak prípadné obavy z účasti na prvomájovom sprievode boli namieste skôr v týchto obdobiach, než v roku 1986.

Foto: ilustračné