Psychologička UPOZORŇUJE, že SAMOVRAŽDA nie je túžbou zomrieť: Vyvracia aj známy MÝTUS

Každý deň na Slovensku príde podľa slov Jarmily Ševčíkovej, manažérky komunikácie AGEL SK o život človek v dôsledku samovraždy. „Väčšina z nich pritom vopred vysiela signály, ktoré si okolie nevšimne alebo ich podcení,“ pokračovala so slovami, že pri príležitosti Mesiaca duševného zdravia sa psychologička Mgr. Silvia Mamoňová Lorencovičová z Nemocnice AGEL Zvolen rozhodla otvoriť tému samovražedného správania a prevencie, o ktorej sa podľa nej stále hovorí málo.

Demonštratívne konanie

Podľa psychologičky je príčin alebo dôvodov, prečo človek uvažuje, v najhoršom prípade sa aj rozhodne svoju myšlienku zrealizovať, viacero. „Zväčša ten dôvod nikdy nie je len jeden. Môže ísť o náhly impulz a teda o vopred nepremyslené konanie alebo naopak o veľmi premyslený skutok, dopodrobna naplánovaný a v mysli niekoľko krát aj spracovaný,“ hovorí.

Niekedy ide podľa Mamoňovej Lorencovičovej o tzv. demonštratívne konanie, kedy je človek tak bezradný, že sa pokúsi týmto spôsobom dostať podporu, pozornosť či opateru. „Každý takýto pokus je potrebné brať veľmi vážne a mali by sme takémuto človeku venovať náležitú pozornosť, nasmerovať ho na potrebnú pomoc,“ dodáva. V ojedinelých prípadoch sa stretáva aj s ľuďmi, ktorí nedokážu dostatočne posudzovať realitu okolo seba.

Môžu mať bludné presvedčenia, že iným bude bez nich lepšie, že ich život nemá zmysel, alebo dokonca konať pod vplyvom halucinácií.

Mýtus o samovraždách

Najčastejšími motívmi sú však podľa psychologičky vzájomné konflikty, rodinné či partnerské problémy, problémy v práci alebo škole, existenčné a finančné ťažkosti, telesné či zdravotné problémy a iné. „Je potrebné povedať, že mieru zvládania záťaže, odolnosť, má každý človek inú a je z časti aj geneticky podmienená. Niekto sa môže cez tú istú situáciu preniesť bez väčšej ujmy, pre niekoho môže tá istá situácia znamenať neprekonateľnú záťaž,“ upozorňuje psychologička.

V spoločnosti podľa jej slov stále pretrváva mýtus, že kto hovorí o samovražde, nemyslí to vážne.

Zbystriť by sme mali pozornosť, ak blízky hovorí o svojom prianí zomrieť, že sa nemal nikdy narodiť, že nikomu nechýba, alebo že ostatným by bolo lepšie bez neho. „Sú ľudia, ktorí o svojich myšlienkach nehovoria, ale v ich správaní sa vyskytnú nápadné zmeny ako je vyhýbanie sa priateľom a sociálnym kontaktom, sťahujú sa z obľúbených činností, nadmerne užívajú drogy alebo alkohol, podstupujú nebezpečné riziká, zbavujú sa majetku alebo upravujú veci v okolí až to pôsobí neobvykle,“ dodáva Mamoňová Lorencovičová.

„Treba však myslieť na to, že mnohí ľudia nechcú, aby si ich najbližší čokoľvek všimli. Vedia, že by táto informácia u nich vyvolala paniku, a tak sa stávajú, žiaľ, častokrát veľmi dobrými hercami, ktorí svoju bolesť skrývajú. Človek, ktorý uvažuje o samovražde, to často dokáže maskovať tak, že si to nevšimne nikto,“ upozorňuje psychologička.

Aj prostredníctvom týchto riadkov psychologička vyzýva ľudí, aby so svojimi myšlienkami nezostávali sami, aby sa zverovali rodine, blízkym alebo odborníkom – psychológovi či psychiatrovi. „Je extrémne dôležité nebyť na to sám a nenechávať si tieto myšlienky len pre seba.“ Pomoc je dostupná aj anonymne:

• Krízová linka pomoci – 0800 500 333, www.krizovalinkapomoci.sk
• Linka dôvery Nezábudka – 0800 800 566, www.linkanezabudka.sk

Vnímavo a lásakavo

Ak sa vám blízky zverí, že premýšľa o samovražde, je dôležité zachovať pokoj, nepanikáriť a vytvoriť priestor na rozhovor. „Určite si to nenechávajme pre seba, povzbuďme blízkeho, aby vyhľadal pomoc, psychoterapiu alebo psychiatra. Pomôžme mu zasieťovať aj ďalších podporných ľudí v jeho okolí a nasmerovať ho na odbornú pomoc,“ radí Mamoňová Lorencovičová. Beznádej a smútok totiž zatemňujú myslenie, kde dobre mienené rady nestačia, človek potrebuje reálnu podporu a odbornú pomoc.

Psychologička tiež upozorňuje na širší spoločenský rozmer: „Žijeme v dobe, kedy sme sami sebe najväčším nepriateľom. Častokrát ženieme samých seba a učíme tomu aj blízkych, do kolotoča výkonov, čo všetko musíme urobiť, a zabúdame pritom na seba, na oddych, zdravý životný štýl, čas so svojimi blízkymi. Buďme k sebe láskaví, naučme sa prežívať aktuálny moment, či už veselý alebo smutný, a pracovať s hnevom, ktorý patrí k nášmu životu.“

Učenie detí a seba správnemu vyjadreniu hnevu, dovoľovanie si autentických pocitov a všímavosť voči blízkym i sebe samým sú podľa Mgr. Mamoňovej Lorencovičovej kľúčové faktory prevencie.

„Byť vnímavý, láskavý a otvorený rozhovoru môže zachrániť život,“ uzatvára psychologička.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.