RADÍME: Jedlo v polystyrénových obaloch nenechávajte dlhšie ako štyri hodiny
Pri balení zvyškov jedál by sa podľa hygienikov ľudia nemali príliš spoliehať na polystyrénové obaly. Dôležitý je čas.
Pri potravinách je dôležité dbať na ich správne balenie a skladovanie, pripomína Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR. Jedným z najpopulárnejších obalov v domácnosti sú plastové nádoby. Neodporúčajú sa napríklad polystyrénové obaly.
„Všetky plastové materiály a predmety sa pred použitím testujú na konkrétne podmienky podľa štandardných postupov, takže sú zdravotne bezpečné. Pri testovaní sa pritom zohľadňujú najhoršie podmienky, ktoré môžu v bežnej praxi nastať, konkrétne použitie testovaného materiálu a predmetu aj to, či sa bude používať jednorazovo alebo opakovane,“ hovorí vedúca Národného referenčného centra pre materiály prichádzajúce do kontaktu s potravinami Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Poprade Milada Syčová. Plastové obaly sa podľa nej testujú na rôzne typy potravín – kyslé, mlieko a mliečne výrobky, suché i tukové, a sleduje sa čas i teplota testovania.
„Prečítajte si vždy písomnú inštrukciu o správnom používaní plastového obalu a rešpektujte odporúčania výrobcu. Správnym používaním sa ochránite pred možnou migráciou chemických látok,“ radí Syčová.
Používanie obalov
Pri balení zvyškov jedál by sa ľudia nemali príliš spoliehať na polystyrénové obaly. „Tie sú určené na jednorazové použitie. Riziko migrácie z týchto obalov do potravín je síce nízke, no jedlá v nich radšej nenechávajte dlhšie ako štyri hodiny a ani ich nepoužívajte opakovane,“ odporúča odborníčka. Na čas by mali ľudia prihliadať aj pri používaní alobalu. Je určený len na krátkodobý priamy kontakt s potravinami, najviac na štyri hodiny, pričom kyslé a veľmi osolené jedlá by sa doň nemali baliť vôbec. Syčová radí tiež nepoužívať opakovane tégliky a nádoby, v ktorých už boli balené potraviny.
Okrem balenia sú pre uchovanie výživových hodnôt jedál dôležité aj čas a teplota. Zvyšky pečeného, vareného, duseného či vysmážaného mäsa v celku možno pri teplote nula až štyri stupne Celzia uchovávať najviac 24 hodín. Mäsové či syrové nárezy a obložené misy vydržia pri rovnakej teplote 24 hodín, pri teplote päť až osem stupňov Celzia by sa mali zjesť najneskôr do 12 hodín.
Zeleninové, ovocné, strukovinové či rybacie šaláty pri teplote nula až štyri stupne Celzia vydržia 12 hodín, pri piatich až ôsmich stupňoch iba šesť hodín.
Čas a teplota sú dôležité i pri sladkých dobrotách, krémové zákusky a šľahačka vydržia pri teplote do štyroch stupňov Celzia 24 hodín, pri piatich až ôsmich stupňoch len 12 hodín.
Dátum spotreby
Vajcia majú trvanlivosť 28 dní od znesenia. Pred použitím by sa nemali umývať, ak sú zašpinené, stačí ich utrieť čistou handričkou. Pokrmy s vajíčkami treba dôkladne tepelne spracovať. Potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti obchody nesmú predávať.
Mikroorganizmy sa prenášajú najmä rukami, utierkami a kuchynskými pomôckami, vyskytujú sa predovšetkým na doskách na krájanie a aj malý kontakt ich môže preniesť do jedla a viesť k ochoreniam spôsobeným konzumáciou kontaminovaných potravín. ÚVZ preto odporúča umývať si ruky pred manipuláciou s potravinami a aj počas prípravy jedla, taktiež po každom použití toalety. Vhodné je umývať a čistiť všetky pracovné plochy a náradie používané na prípravu jedla a chrániť priestory kuchyne a jedlo pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami.
Foto: ilustračné