Raši: Digitálna doba už nie je len scéna zo sci-fi filmu, musíme sa na ňu pripraviť, ROZHOVOR
Menej byrokracie, tlačív, využívanie eurofondov či digitalizácia spoločnosti. To je len zlomok aktivít a kompetencií úradu, ktorý patrí medzi najmladšie.
Vicepremiér Richard Raši (Smer-SD) v bilančnom rozhovore svojho pôsobenia na Úrade podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) varuje pred hrozbami digitálnej budúcnosti.
Úrad je aktívny najmä proti papierovačkám. Tretia novela antibyrokratického zákona zruší osem ďalších potvrdení. Vyplýva to z návrhu novely zákona o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy z dielne ÚPVII, ktorý v druhej polovici decembra schválila vláda. Toto zrušenie ľuďom ušetrí viac ako 18,4 milióna eur za rok.
Slovensko stojí aj pred inými problémami. OECD odhaduje, že až 40 percent pracovných miest, ktoré v súčasnosti v niektorých krajinách OECD existujú, pre automatizáciu, robotizáciu a aplikáciu umelej inteligencie v priemysle zanikne. Najviac ohrozené vplyvom nových trendov je práve aj Slovensko.
Ako sa u nás (ne)využívali eurofondy, aké má do volieb ciele a čo čaká našu krajinu v oblasti modernej digitalizácie sa dočítate v rozhovore s Richardom Rašim.
ÚPVII je jeden z najmladších úradov, vznikol v roku 2016. Vy mu šéfujete od marca 2018. Ako by ste zhodnotili činnosť úradu od jeho vzniku?
Už od môjho nástupu do funkcie podpredsedu vlády systematicky bojujeme proti byrokracii a zavádzame do praxe princíp jedenkrát a dosť. Som preto rád, že naša vízia „Štátu priateľského k ľuďom“, čo znamená, že nebude robiť z ľudí poštárov medzi úradmi, sa plní. Jednotlivými opatreniami krok po kroku, budujeme bezpapierovú, rýchlu a efektívnu komunikáciu medzi štátom a občanmi.
Naším cieľom je urobiť zo Slovenska nielen odbyrokratizovaný, ale aj moderný dátový štát.
Prešlo 30 rokov od Novembra ´89. Tento rozhovor by bol písaný na písacom stroji… Dnes sa bavíme o informatizácii, vybavovaniu úradných vecí “od stola” elektronickým podpisom. Mali ste vtedy 18 rokov a vnímali dianie. Ako vidíte posun doby na vtedajšie a dnešné pomery?
V prípade, ak nebudeme ľudí digitálne vzdelávať, jedného dňa sa zobudíme a budeme mať na Slovensku armádu nezamestnaných. Digitálna revolúcia, ktorá zásadným spôsobom od základu overí stabilitu pilierov našej ekonomiky a prinesie nové spôsoby podnikania, si totiž vyžiada aj nové pracovné zručnosti a kompetencie.
Digitálna doba nie je už len scéna zo sci-fi filmu, preto sa na ňu musíme pripraviť a byť schopný reagovať.
Náš úrad preto v tejto oblasti vykonáva viacero aktivít. Je dôležité najskôr vzdelávať tých, ktorí budú vzdelávať ďalších, a to na Slovensku robíme cez iniciatívu IT Akadémia. Dobrých projektov je ale ďaleko viac.
Robíme maximum pre to, aby sme podporili iniciatívu Národná koalícia pre digitálne zručnosti a zamestnanosť a spoločne naprieč vládou, akademickým sektorom a IT spoločnosťami zvyšovali úroveň digitálnych schopností a zručností obyvateľov. Slovensko vynakladá najväčšie možné úsilie na to, aby boli obyvatelia a zamestnanci na digitálnu transformáciu pripravení. Potreby na trhu práce sa budú vplyvom digitálnej transformácie meniť. OECD odhaduje, že až 40 percent pracovných miest, ktoré v súčasnosti v niektorých krajinách OECD existujú, pre automatizáciu, robotizáciu a aplikáciu umelej inteligencie v priemysle zanikne.
Najviac ohrozené vplyvom nových trendov sú práve Slovensko, Litva, Turecko a Grécko. Preto treba ľudí na trhu práce rekvalifikovať a robiť iné aktívne opatrenia.
Viete si predstaviť, ako by to na Slovensku vyzeralo bez eurofondov? Ešte aj dnes z nich takpovediac budujeme niekde kanalizáciu, cesty… Naopak, v tomto kontraste “hladových dolín” skloňujeme pojem Smart City. Kedy dobehneme západné krajiny?
Až 80 % verejných investícií pochádza z eurofondov. V súčasnom programovom období sú priority skôr sústredené na znižovanie nezamestnanosti, a aj vďaka kohéznej politike klesla úroveň nezamestnanosti na historické minimum. V nasledujúcom programovom období je téma Smart City nielen prioritou Slovenska, ale aj celej Európskej únie, dokonca je jednou z hlavných priorít pre využívanie eurofondov.
Slovensko sa môže do roku 2030 stať skutočne modernou krajinou, ak bude pri podpore miest a obcí využívať smart riešenia a technológie.
Naším cieľom je, aby sme boli krajinou s inovačným a ekologickým priemyslom, s efektívnou verejnou správou, ktorá zabezpečuje inteligentné využívanie infraštruktúry, a najmä digitálne napredujúcou spoločnosťou, v ktorej môžu občania naplno využívať svoj potenciál a žiť kvalitný a bezpečný život.
Keď sa povie eurofondy, mnohí za nimi vidia “rozkrádanie”. Je kontrolný mechanizmus dobre nastavený?
ÚPVII vypracoval Akčný plán na posilnenie transparentnosti a zjednodušenie čerpania eurofondov, ktorý bol schválený vládou SR a priniesol množstvo opatrení v oblasti zvyšovania transparentnosti eurofondov. V roku 2018 sme začali medzinárodnú spoluprácu ÚPVII a OECD.
Hlavným výstupom spolupráce je národná stratégia spojená s akčným plánom na ďalšie vylepšenie procesov riadenia rizík spojených s podvodmi pri čerpaní eurofondov. Medzi najzásadnejšie opatrenia Akčného plánu patrí potreba efektívnejšej komunikácie orgánov zodpovedných za riadenie eurofondov s orgánmi činnými v trestnom konaní, zriadenie špeciálnej pracovnej skupiny na zdieľanie informácií medzi jednotlivými subjektmi, nevyhnutnosť vytvorenia analytického prostredia, ktoré bude hĺbkovo skúmať vznikajúce nezrovnalosti, auditné zistenia, ale aj podvody.
Chystá Úrad v budúcnosti zmeny v koncepcii informatizácie spoločnosti alebo sa bude pokračovať v nastavenom trende?
Úrad má jednu veľkú úlohu, a to dokončiť projekty v sprístupňovaní dát, zdieľaní dát, s čím úzko súvisí aj boj s byrokraciou.
Potrebujeme ďalej zlepšovať digitálne služby a mojím veľkým cieľom je dostať nielen služby, ale aj dáta do mobilov občanov, tak aby mali nad nimi plnú kontrolu.
Blížia sa voľby, na čo by sa podľa vás mala zamerať budúca vláda, aby bola zachovaná kontinuita systému informatizácie?
Myslím si, že sme rozbehli aktivity a projekty v informatizácii tak kvalitne a zodpovedne, že akákoľvek vláda príde, nebude mať problém pokračovať v tomto trende. Samozrejme, všetky projekty robíme s orientáciou na občana tak, aby sme občanom a podnikateľom šetrili čo najviac času a peňazí a poskytovali im kvalitné a užívateľsky priaznivé elektronické služby štátu.